Pod lampou je najväčšia tma. Popísané ruky sú stále in
AKTUALITY - Trnava | 16.1.2013, 12.52, prispievatelia
Deckám zo základných či stredných škôl sa čas kráti. Čo nevidieť ich čaká monitor či maturita. Vysokoškoláci zas majú skúškové obdobie v plnom prúde. Väčšina z nich sa spolieha na vedomosti, čo sa na nich za roky štúdia nalepili. Sú však aj takí, čo si to poistia ťahákom.

Kam s nimi?
„Ťahák som nikdy nepoužil,“ vraví jeden zo študentov. „Vždy som sa spoliehal na vlastné vedomosti a tak trochu som sa aj bál,“ dodáva. No nie všetci sa k príprave na dôležité testovanie stavajú zodpovedne a poctivo.
Ťaháky sú používané na každej škole. Viac či menej, vždy sa nájde niekto, kto pri písaní písomky či testu radšej čerpá z iných zdrojov ako z vlastnej hlavy.
Niektorým však slúžia len pre pocit istoty. „Ťahák som už párkrát mala, no nakoniec som ho ani nepoužila. Učila som sa a odpovede som vedela. Mala som ho len pre istotu,“ hovorí študentka.
Nenápadné?
Keď už sa rozhodnete spraviť si ťahák, nastáva otázka, aký a kam ho dať. Papierik v ruke či popísaná dlaň sú stále v móde. Ručne písané papierové pomôcky sú nepraktické. Vytlačené ťaháky zaberú menej miesta. Veľkosť písma 4,5 je ideálna. Nenápadná, no stále čitateľná.
Decká píšu nielen na seba, nápovede sa dajú nájsť aj na radiátoroch, či ceruzkou poznačené priamo na lavici. Vrcholom je, keď si niekto slabo napíše pomôcky priamo kriedou na neumytú tabuľu. Veď pod lampou býva najväčšia tma, tak prečo nie.
Dajú sa kúpiť perá, do ktorých ťahák zakomponujete, tí šikovnejší si pero ťahákmi oblepia sami. Technický pokrok sa dostal aj do tejto oblasti. Fotografie či textové súbory s učivom si decká hodia do mobilu či do tabletu a opisujú jedna radosť.
„Používam, samozrejme, mobil. Všetky súbory nahádžem do neho. Výhoda je aj to, že som dievča a môžem si dať sukňu,“ smeje sa ďalšia zo študentiek.
Baby majú viacero výhod. Sukňa zakryje ťaháky na kolenách, vlasy zas bluetooth slúchadlo v uchu. Áno, aj to je v móde. Treba však mať ochotného parťáka, ktorý vám odpovede nadiktuje.
Ťaháky boli, sú a budú. Učitelia či profesori by mali byť tolerantní. Žiaci sa písaním ťaháku čo to naučia a v konečnom dôsledku ho ani nemusia použiť, majú ho len ako poistku.
Julka