Mesto chcelo ušetriť štátu peniaze, ten ho za to pokutuje

AKTUALITY - Trnava | 6.2.2013, 07.00, Gabriel Kopúnek

TRNAVA – Mestský priemyselno-technologický park už takmer rok funguje, do dnešného dňa však štát samospráve nerefundoval všetky finančné záväzky. Naopak, vyrubil mestu pokutu vyše 2,3 milióna eur za chyby vo verejnom obstarávaní.

Na ploche takmer 29-tisíc m2 bývalých Technických služieb mesta prebehla od októbra 2009 do februára 2012 rekonštrukcia a modernizácia areálu, v ktorom boli postavené nové pavilóny. FOTO: autor

Tento stav odštartovala žiadosť o zmenu v projektovej dokumentácii pri výstavbe hrubej stavby priemyselného parku. Budúci nájomca, dcérska firma Panasonic, požadovala menšie stavebné úpravy v priestoroch, ktoré si plánovala prenajať.
 

Vykonštruovaný problém

Mesto tak požiadalo agentúru SARIO o zmenové konanie, ktoré vyústilo až do hĺbkovej kontroly celého verejného obstarávania Úradom pre verejné obstarávanie (ÚVO).

Tá odhalila porušenie šiestich paragrafov zákona o verejnom obstarávaní a hrozilo, že mesto bude musieť vrátiť celý nenávratný finančný príspevok vo výške viac ako 9,5 milióna eur. Napokon je ale sankcia nižšia.

Radnica sa voči výsledku kontroly odvolala, podľa slov primátora Vladimíra Butka ide o administratívne vyfabulovaný problém. „SARIO celý proces verejného obstarávania kontrolovala už v roku 2009 a jej generálny riaditeľ Juraj Kysel dal súhlas k podpisu zmluvy o dielo s víťazom verejnej súťaže,“ uviedol primátor.

„ÚVO označil za najväčší nedostatok to, že v oznámení o vyhlásení užšej súťaže neboli vypísané všetky podmienky súťaže či kritériá vyhodnocovania. Záujemcom sme ich neposielali v printovej podobe, ale sme ich upozornili, že všetky podklady nájdu po zaregistrovaní do elektronického verejného obstarávania. Podľa ÚVO to bolo diskriminačné a netransparentné,“ vysvetlil situáciu primátor.

Na základe toho spravilo Ministerstvo financií SR korekciu vo výške poskytnutej nenávratnej dotácie o mínus 25 percent, čo sa dá klasifikovať ako pokuta za zistenia ÚVO.

Celkovo je v Mestskom priemyselnom a technologickom parku Trnava k dispozícií 7 500 m2 špičkových nebytových priestorov pre podnikateľské účely.  

Radnica sa mieni súdiť

Táto korekcia predstavuje sumu zhruba 2,3 milióna eur o ktoré sa mestu navýši spolufinancovanie výstavby technologicko-priemyselného parku.

O nahradenie vzniknutej škody sa mieni radnica súdiť. Verejné obstarávanie pre mesto externe realizovala renomovaná firma, viceprimátor Bystrík Stanko však nevylučuje, že sa budú súdiť aj s ÚVO.

„Keďže sa ešte stále medzi ministerstvami rokuje o výške samotnej korekcie, nechceme predbiehať. Nie sme si vedomí takého porušenia, aké vyplýva z toho protokolu. Situáciu necháme posúdiť renomovanej právnickej kancelárii, na rozhodnutie máme čas,“ uviedol na utorňajšom mimoriadnom rokovaní mestského zastupiteľstva.

Hasenie úverom

To sa zišlo za účelom prejednania zmeny podmienok krátkodobého úveru, ktorý si vo výške viac ako 2,9 milióna eur mesto zobralo vlani na dokončenie výstavby priemyselného parku.

„Tieto peniaze nám mal štát doplatiť, zatiaľ sa tak však nestalo. Keďže je úver splatný k 9. februáru, sme nútení ho zmeniť na dlhodobý, desaťročný s 2,3 percentnou úrokovou sadzbou. Jeho výška sa zníži o nenávratný finančný príspevok vo výške cez 643-tisíc eur, takže mesto bude splácať zostatok úveru vo výške 2 291 606 eur. Akonáhle nám budú od štátu preplatené všetky náklady, úver sa môže splatiť aj skôr,“ zdôvodňoval nutnosť takéhoto riešenia primátor pred poslancami.

Pritom mesto mohlo úver splatiť zo svojho rezervného fondu. Ten však nechce zbytočne míňať a čerpanie úveru za takýchto podmienok je pre samosprávu výhodnejšie.

 
Aj napriek tomu sa celkové úverové zaťaženie mesta rapídne nezvýši. To v súčasnosti predstavuje približne 13,5 milióna eur, čo je hlboko pod možným limitom podľa zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy.

Obsadenosť technologicko-priemyselného parku je v súčasnosti 50-percentná.

Na vine sú prieťahy

Ako poznamenal primátor Butko, mesto robilo verejné obstarávanie transparentne, nie je si vedomé pochybenia a chcelo ušetriť verejné financie. Tieto argumenty používa aj pri rokovaní s predstaviteľmi ministerstiev.

„Žiadal som ich, aby zobrali do úvahy aj prieťahy v konaní spôsobené orgánmi štátu a štátom zriadenými inštitúciami, v dôsledku ktorých bola voči mestu s retroaktívnym účinkom uplatnená norma, ktorá má za následok neprimeraný postih mesta. Veď trvali dlhšie ako samotná výstavba parku,“ dodal.

V súčasnej situácii, keď štát potrebuje do rozpočtu každé euro, je ale málo pravdepodobné, že by sa ochotne zbavil tak ľahko získanej ušetrenej sumy na základe kontroverzného posudzovania faktov. Aj preto každé percento dolu z korekcie by Vladimír Butko považoval za úspech.