Číňanky na dva – tri tréningy

ŠPORT - Bojové športy | 9.2.2013, 17.37, prispievatelia

Wushu znamená „umenie boja“, alebo „umenie vojny“. Je to však niečo viac. Je to životný štýl. Podľa mnohých máme toho najlepšieho učiteľa na Slovensku práve tu, v Trnave.

Neobyčajná rozcvička.

Pavel Beňo sa k wushu dostal náhodou, už v šiestich rokoch. „Nejakí chalani robili zle chlapcovi zo školy, tak som sa ho zastal. Za to som bol pozvaný k nemu domov na večeru. Dal som sa do reči s jeho starým otcom a od vtedy som s ním začal trénovať,“ spomína učiteľ čínskych bojových umení.

Od mala sa zúčastňoval tradičných súťaží. „Neboli to však súťaže ako ich poznáme dnes. Išlo o trojboje, kde sa sčítavali body za zostavy, prerážanie (napríklad tehiel) a súboje. Dnes sa žiaľ na súťažiach skôr precvičujú zostavy ako na gymnastike,“ vysvetľuje. Súťaže boli náročnejšie hlavne na kondičku.

Aj pri samotnom tréningu musí byť človek vo výbornej kondícii. Prekvapilo ma, ako žiaci dokázali rýchlym tempom trénovať bez väčších prestávok.

Dobrá kondička a vytrvalosť sú najdôležitejšie.

Pavel však nie je len vynikajúcim učiteľom, ale už približne tridsať rokov aj žiakom. Ako sám hovorí, učiť sa bude celý život. Škola Wushu team Slovakia v Trnave vznikla v čase, keď začal trénovať u čínskej ShiFu (majsterky) Zhai Hua v Prahe.

S ňou chodí trénovať každé leto priamo do Číny, kde sa mu venujú aj iní majstri. „Učiteľa mi vždy vyberá majsterka. Nedovolil by som si učiť sa u niekoho, koho mi takpovediac neschváli,“ vysvetľuje.

Trénovať treba aspoň štyrikrát týždenne po tri hodiny.

Veľkým pozitívom, hlavne pre čínskych majstrov je, že Pavel nemá „pomiešané základy“. „Je pre nich veľkým plus, že som sa od mala venoval výhradne tomuto bojovému umeniu. Veľa ľudí sa najskôr učilo napríklad karate a potom prešli na wushu,“ hovorí. Sám nemá zlozvyky z karate či z džuda, a tak ho v dnešnej dobe títo majstri radi učia.

„V našej škole sa učíme shaolin, známy pod populárnym názvom kung fu, a taiji. Ľudia sa vždy učia jeden štýl a ten musia dotiahnuť k dokonalosti,“ vysvetľuje Pavel.

Na tréningu to nie je len o ľahkej rozcvičke.

Toto bojové umenie nestačí ovládať po fyzickej stránke, ale aj po duševnej. Ide práve o tajomnú energiu zvanú Qi (či). Práve vďaka nej dokážu majstri napríklad lámať kopiju opretú o krčnú jamku, lámať palice na tele, či ležať na klincoch, mečoch a nechať si pri tom rozbíjať tehly o hlavu.

Najlepšie sú tenisky s rovnou podrážkou, číňanky. Ani tie však náročné skoky dlho nevydržia.

Okrem toho musí učiteľ ovládať aj tradičnú čínsku medicínu, ktorá je s wushu v Číne úzko spätá. „Od detstva som trénoval šesť hodín denne, šesť dní v týždni,“ spomína. „Je to ideálne a zároveň je to maximum, ktoré sa dá v bežnom živote zvládnuť. Minimálne však treba cvičiť aspoň štyrikrát do týždňa po tri hodiny denne, aby človek napredoval,“ dodáva.

Na Slovensku je wushu populárne stále viac a viac. Takmer každé väčšie mesto má svoj wushu klub. „Väčšina škôl však nemá priame čínske základy. Učitelia boli školení štýlom z Ruska, alebo sa chodili školiť do Nemecka,“ vysvetľuje Pavel.

Tréningov sa zúčastňujú všetky vekové skupiny.

Práve trnavská škola je týmto výnimočná, je v nej učiteľ s nepoškvrnenými čínskymi základmi. Vďaka tomu sem na tréningy dochádzajú záujemcovia zo širokého okolia. Trénujú tu deti od piatich rokov, momentálne najstarší žiak má niečo cez šesťdesiat. Tréningy sú kondične náročné. Vydržia na nich len tí najvytrvalejší.

Pavel má za sebou niekoľko významných úspechov. Z wushu šampionátu v Hong Kongu v roku 2009 si priniesol jedno tretie miesto a jedno zlato. O rok neskôr si z menšej súťaže z Číny priniesol tri zlaté medaily a a tri strieborné.
Viac ako medailu si však cení možnosť spoznať významných majstrov a spoluprácu s nimi. „Niektorí majstri mi dokonca navrhovali, aby som sa tam presťahoval a učil sa v ich školách. To si nesmierne cením,“ hovorí.

A šup šup trénovať podľa Pavla.

Významným úspechom je aj to, že bol pozvaný ako hlavný rozhodca na prvý medzinárodný wushu festival v máji v Prahe. „Dá sa povedať, že ide o prvý veľký čínsko-európsky wushu festival,“ vysvetľuje.

TEXT A FOTO: Julka