VIDEO: Tréner Ladislav Lihán oslavuje šesťdesiate narodeniny

ŠPORT - Futbal - Spartak | 22.2.2013, 10.10, Ján Král

"Priateliť sa a žiť s dobrými ľuďmi je úžasné. Ďakujem!" Fľašky vína s takýmto nápisom na etikete vítali hostí Ladislava Lihána na jeho narodeninovej oslave.

Oporou v živote mu je manželka. Foto: Ján Král

reklama

Dlhoročný tréner béčka Spartaka a mládežníckych celkov andelov sa v piatok 22. februára dožíva životného jubilea šesťdesiat rokov.

Zagratulovať mu prišlo mnoho priateľov, medzi nimi aj mnohí pracovníci Spartaka Trnava. Veru, je to už šesť desaťročí, čo v byte na trnavskom korze prišiel na svet najmladší zo sedmičky súrodencov.

"Mama ani nešla do pôrodnice, porodila ma doma," spomína pohodový chlapík.

reklama

"Mal som krásne detstvo, mám pocit, že lepšie ako majú súčasné generácie. Doba bola iná. Zásluhou športu a futbalu som prežil krásny život. Spoznal tom kopec dobrých ľudí po odbornej i ľudskej stránke,“ pokračuje Lihán.

Trnavský futbal sa spája s jeho hráčskou i trénerskou kariérou. V kádri Spartaka figuroval v rokoch 1975/76, neskôr hral šesť rokov Slovenskú národnú ligu za Hlohovec. Nastupoval na poste krajného obrancu či stredopoliara.

Trénovať začal v roku 1988, viedol béčko Spartaka, ligový dorast a neskôr iné mládežnícke celky červeno-čiernych. S Richardom Matovič zažil trénerské pôsobenie v Kuvajte.

V ostatných rokoch pôsobil v kluboch z nižších súťaží v okolí Trnavy, momentálne má pod palcom osemnástku andelov.

„Dá sa povedať, že patrím k pamätníkom Spartaka. V 70-tych rokoch tu bolo veľmi silné mužstvo, hralo v ňom štrnásť top hráčov. Nebola šanca vytlačiť niekoho zo zostavy. Zažil som kopec dobrých trénerov, kolegov i futbalistov. Spartak je moja srdcová záležitosť,“ vraví Fefa, ako ho prezývajú.

„Najkrajší moment hráčskej kariéry som zažil v drese Hlohovca, keď sme s Dynamom Kyjev vyhrali v príprave 1:0. Zabudnúť nemôžem ani na duel s Michalovcami, keď sme zvíťazili v boji o záchranu mojím gólom. Veľmi rád spomínam na trénerskú etapu pri ligovom doraste. Bola to veľmi kvalitná súťaž, pravidelne sme hrávali zápasy na medzinárodných turnajoch s kvalitným obsadením. Keď som trénoval B-tím, vyhrali sme nad Púchovom 4:0 a postúpili sme do tretej ligy.“

Rukami mu prešlo mnoho futbalistov, nedokáže ich ani spočítať.

„Nezabudnem na výrok mojej manželky, ktorá neinklinuje k futbalu. Raz sa bola pozrieť na zápas dorasteneckej ligy so Slovanom a hovorí mi, že ten chlapec s číslom desať nejako inak kope do lopty. Pýtam sa, ako inak? Vraj tak lepšie. No a bol to Marek Ujlaky. Ulino už ako sedemnásťročný hral ligu. To málokto v Trnave dokázal. Zapísal sa mi svojím futbalovým prejavom do mysle. Kvalitných hráčov som zažil ale veľa. Nechcem nikoho uraziť tým, že vyzdvihnem iných.“

Rád spomína aj na svojich spolupracovníkov. „V rôznych kluboch som zažil nadšencov, ktorí obetujú pre futbal strašne veľa. Tiež je problém všetkých vymenovať. Keď som trénoval vo Veľkých Kostoľanoch, bol tam telom i dušou manažér Michal Podolan. Zažil som množstvo vedúcich mužstiev, ktorí množstvo hodín odpracujú pre klub bez nároku na odmenu. Klobúk dole pred Stanom Šimkom, dlhoročným vedúcim mužstva béčka Spartaka. Takí obetaví ľudia ako on sa už hádam ani nerodia.“

Na návrat na trénersky post do vyšších súťaží už nepomýšľa. Futbal sa podľa jeho slov posunul za ostatné roky dopredu, rovnako ako aj trénerská metodika.

„Hra je rýchlejšia, tento šport išiel dopredu. Progres zaznamenala športová výstroj, technológia aj životospráva hráčov. Regenerácia je ďaleko kvalitnejšia ako za našich čias. Futbal stále pôjde dopredu. Nič svetoborné však na ňom nevymyslíte. Môžete ho úspešne robiť iba poctivým prístupom. Ak sa tak nedeje, vyzlečie vás do naha.“

A čo si želá k šesťdesiatinám? „Zdravie. Je to síce ošúchaná fráza, no nič cennejšie asi nejestvuje. Prajem si, aby stúpla životná úroveň na Slovensku a aj na dôchodku sme zažili dôstojnú starobu,“ dodal Ladislav Lihán.