Osud trénera Spartaka Bartoša: Hráčsku kariéru stopol bedrový kĺb

ŠPORT - Futbal - Spartak | 22.3.2013, 15.42, Ján Král

Futbalovú kariéru musel ukončiť v najlepšom futbalovom veku. Mal len 26 rokov. Bolesti bedrového kĺbu mu viac nedovolili. Pavol Bartoš však na futbal nezanevrel. Naopak, oprel sa doň ešte viac a dnes patrí k uznávaným odborníkom nielen na kondičnú pripravenosť tímu.

Pavol Bartoš má jasnú futbalovú filozofiu. Foto: Ján Král

Čo ste prežívali, keď bolo jasné, že musíte skončiť s futbalom?
 - Hrával som vtedy za Nitru, trénoval nás Stanislav Jarábek. Myslel si, že sa mi nechce trénovať a vyhováram sa. Z tréningov som však chodil vždy s obrovskými bolesťami, ktoré mi vystreľovali do celej nohy. Chodieval som na injekcie, robil som všetko pre uzdravenie sa. Domov som si kúpil stacionárny bicykel, aby som toľko behom nezaťažoval kĺb. Postupne som začal v zápasoch strácať na rýchlosti. Nikdy som nepatril k pomalým hráčom, skrátil sa mi však krok a už to nebolo, ako by som si predstavoval. Sám som sa rozhodol, že že končím a nebudem telo viac trápiť. Nechcel som si kaziť meno tým, že budem v tíme len do počtu. Zranenie a koniec profesionálnej kariéry som znášal ťažko.

So Stanislavom Jarábkom ste sa s odstupom času k tomuto odbobiu ešte vrátili?
- Samozrejme, dostali sme sa k tomu vo vzájomných debatách. Každý tréner chce od hráčov, aby zo seba vydali maximum. To je logické. Tréner Jarábek ma pred príchodom do Nitry osobne nepoznal, vybral si ma jeho predchodca Karol Pecze. Ten však medzitým odišiel do Wisly Krakov.

Futbal ste však ešte neskôr hrali v Nemecku.
- Naskakoval som do regionálnej súťaže za klub Alzenau Kälberau a popritom som chodil do roboty. Zápasy som dohrával s ohromnými bolesťami. Samotný majiteľ klubu mi napokon povedal, aby som to už nechal tak, že je to zlé.

reklama

Akým súperom býval Spartak počas vašej hráčskej éry?
- S Trnavou to boli vždy zaujímavé zápasy. Hral sa tu behavý, agresívny a nátlakový futbal. To majú fanúšikovia Spartaka radi. Chcú vidieť veľa šancí, striel a gólov. Na to chcú ľudia chodiť. Nezaujíma ich medzišestnástkový dej bez náboja. I teraz sa snažíme štylizovať hru tak, aby lákala.

Aká je vaša futbalová filozofia?
- Tak ako raz povedal tréner Peter Zelenský: Vyhrávať! Určite chceme hrať dobrý futbal, musí byť však podložený výsledkami. Futbal je drina, ale iba cez tvrdú prácu sa môžeme posúvať ďalej. Vo futbale sa nedá nič oklamať, všetky prehrešky vám vráti.

Do Spartaka ste sa vrátili v lete, keď ste sa stali hlavným trénerom juniorky. Ako vnímate toto pôsobenie?
- Dostal som za úlohu vytvoriť mladé perspektívne mužstvo z hráčov, ktorí v doraste získali majstrovský titul a hráčov, ktorí už v juniorke boli. Príprava prebehla v poriadku, v lige sme nehrali zle, lenže nebodovali sme. Doplácali sme na neskúsenosť mladíkov.

Ako funguje vaša spolupráca s trénerom Petrom Zelenským?
- Som rád, že tréner Zelenský si ma vybral a dal mi šancu v A-mužstve. Splnil sa mi tak sen. S Petrom sme sa lepšie spoznali, až keď sme spolu začali viesť mančaft juniorky. Myslím, že sme si sadli. Keď prišla ponuka, aby koučoval áčko, oslovil ma, či idem do toho s ním. Za to som mu dodnes vďačný, rovnako ako aj funkcionárom. Celý realizačný tím je na veľmi dobrej úrovni. Vždy sa dohodneme, kto a čo bude robiť. Komunikujeme o práci, každý vie, čo má robiť.

K mužstvu ste prišli už na jeseň, gro práce sa ale spravilo počas zimnej prestávky. Ako by ste zhrnuli toto obdobie?
- Odkedy sme pri mužstve sa z môjho pohľadu spravilo veľa dobrého. Snažíme sa robiť najlepšie, ako vieme. Všetko ale ukáže až čas. Na Slovensku vždy hodnotíme podľa výsledkov a my zatiaľ máme za sebou len tri súťažné zápasy.

Z troch úvodných kôl má Spartak dve víťazstvá a jednu prehru.
- Zápas s Nitrou, hoci súpera veľmi dobre poznám, nebol ľahký. Angažovali nového trénera, hráčov, majú ambície zachrániť sa v lige. Duel sme zvládli najmä po psychickej stránke. Chlapci odviedli dobrú robotu, zaslúžene sme vyhrali 2:0. Škoda zápasu v Banskej Bystrici, kde sme herne dominovali, bol to asi náš najlepší výkon, vypracovali sme si čisté gólové šance, ktoré by sa mali premieňať. Neboli sme ale efektívni a preto sme prehrali.

A čo zápas s Prešovom?
- Zmenili sme zostavu, na niektorých postoch aj vynútene kvôli zraneniam. Duel sme však zvládli. Psychicky nám pomohol prvý gól. Vylúčenie súperovho stopéra bolo opodstatnené. Nemyslím si, že sa mali prečo Prešovčania sťažovať. Navyše, v stretnutí sme jasne dominovali. Robili sme si analýzu a zo štatistiky vyplýva, že sme za zápas 26-krát zakončili. Trinásť pokusov sme mali v každom polčase. Nevyužili sme veľké šance. Netvrdím, že sme predviedli úžasnú hernú kvalitu, ale súpera sme v podstate do ničoho vážneho nepustili.

Na čo má súčasný káder?
- To by som nerád hodnotil. Ak bude však toto mužstvo naďalej poctivo pracovať, tak ako doteraz, môže sa posunúť futbalovo oveľa ďalej.

Pochádzate z Ostrova, malej dedinky neďaleko Piešťan, ktorá teraz bojuje o postup do najvyššej oblastnej súťaže. Po jeseni mančaftu patrí druhé miesto.

Ešte sa tam občas zastavíte na futbale?
- Chodil som, teraz je však času menej. Neraz sa stane, že mi zápasy kolidujú s inými povinnosťami. Mám tam však kamarátov i rodičov, vždy sa tam rád zastavím.

Piešťany, miesto vášho bydliska, majú znova šancu postúpiť až do druhej najvyššej súťaže. Čo to môže pre mesto znamenať?
- Momentálne vládne v meste doslova športový boom. Hokejisti sa prebojovali do semifinále extraligy, darí sa basketbalistkám - piešťanským Čajkám. Tam chodím pravidelnejšie, keďže dcéra hrá basketbal. Momentálne bojujú v play-off. Pre malé mesto ako je Piešťany je dobré, že to tam športom žije. Bolo by pekné, keby sa aj futbalisti prebojovali až do druhej najvyššej súťaže. Všetko ale závisí na financiách.

Kto je to Pavol Bartoš
Narodil sa v Piešťanoch, ale pochádza z Ostrova, obce neďaleko Piešťan, v ktorej robil aj prvé futbalové kroky. Neskôr prešiel do Piešťan, kde okúsil dorasteneckú ligu.

Jeho ďalšie kroky viedli do Brezovej pod Bradlom, Nového Mesta nad Váhom, Považskej Bystrice, VSŽ Košice a kariéru zakončil v Nitre. Hrával na kraji či v strede zálohy, s futbalom musel prestať ako 26-ročný pre zranenie bedrového kĺbu. Neskôr podstúpil jeho operáciu, po polročnej rehabilitácii už funguje naplno.

Ako tréner viedol Hornú Stredu, Moravany nad Váhom (s oboma tímami postúpil do vyšších súťaží), Piešťany, Jaslovské Bohunice, starší dorast Spartaka, neskôr Nitry a naposledy juniorku Spartaka.

Od novembra je asistentom trénera Petra Zelenského pri A-mužstve Trnavy. S manželkou Renátou majú dcéry Petru (23) a Bibiánu (17), ktorá sa aktívne venuje basketbalu.

Zelenský o Bartošovi
Ako vníma Pavla Bartoša ako asistenta tréner Peter Zelenský? " Keď sme spolu začali pracovať pri juniorke, poznali sme sa len veľmi málo. Jeho prístup k povinnostiam ma však zaujal. Venuje sa práci naplno, futbal ho baví a patrí k ambicióznym trénerom. Robiť pre Spartak je cťou pre každého trénera. Trnava má svoju tradíciu, je to klub s bohatou históriou. S Palim sme sa rozprávali, že ak raz príde šanca trénovať vyššie, vezmem si ho so sebou za asistenta. Príležitosť sa naskytla, akceptovalo ho aj vedenie a našu spolupráca si môžem len pochvaľovať. Je iniciatívny, má dobré nápady, vie si postrážiť disciplínu, sme skrátka na jednej vlnovej frekvencii."