Cyril a Metod neboli prví, ale boli najvýznamnejší

AKTUALITY - Trnava | 22.3.2013, 15.28, Gabriel Kopúnek

TRNAVA – V rámci Týždňa slovenských knižníc zavítal do Trnavy najznámejší rozprávač dávnych príbehov a popularizátor histórie Pavel Dvořák.

Pavel Dvořák históriu neprednáša, ale približuje dejiny cez príbehy.

reklama

V preplnenej čitárni krajskej knižnice rozprával o najstarších známych dejinách Slovanov, najmä o Veľkomoravskej ríši a misii Konštantína a Metoda na územie dnešného Slovenska.

Hoci neboli prví, čo medzi Slovanov priniesli kresťanstvo, ich misia má pre nás omnoho väčší prínos, pretože pred 1150 rokmi k nám priniesli jazyk, písmo a zákony.

Ako poznamenal Pavel Dvořák, dôkazy o prítomnosti kresťanov na našom území sa dajú datovať do Doby rímskej, 3. až 4. storočia. „Na dolnom hrade Devína archeológovia odkryli zvláštnu miestnosť, ktorá mohla slúžiť na náboženské rituály. Našli tam tiež malý kríž s otvormi na uchytenie do dreva.“

reklama

Aj v pohanskej Slovansko-avarskej dobe prichádzali naši predkovia do styku s kresťanstvom. „Hovorí o tom nález kovania opaska, na ktorom je znázornený kríž a nad ním holubica, symbol Ducha svätého.“

Archeológia prináša množstvo prekvapení, a to najväčšie zažili vedci pri odkrývaní slovanských hradísk na Bojnej.

„Okrem štyroch pozlátených kovaní s anjelmi, ktoré pravdepodobne pochádzajú z cestovného oltára, objavili aj dodnes funkčný zvon.
Zaujímavý je tým, že u nás nemá obdoby, a v kontinentálnej Európe sa nachádza jeden kus vo Vatikáne. Viac sa ich našlo v Írsku.

Dá sa teda predpokladať, že sa na Bojnú dostal v rámci Írsko-škótskych kresťanských misií po Európe, teda minimálne o 50 rokov skôr, ako k nám prišli vierozvestcovia,“ uviedol historik Dvořák.

Tým však význam misie Konštantína (Cyrila) a Metoda nijako nepoklesol. Skôr naopak. Tým, že priniesli so sebou písmo, liturgiu v známej reči a zákony, na niekoľko rokov vymanili Slovanov spod Franského vplyvu.

„Znovu ich začali objavovať až národní buditelia v 18. a 19. storočí a opäť význam ich misie vzrástol, pretože patria do našich najmenej sporných dejín,“ poznamenal Pavel Dvořak.

Oproti Morave nebola na našom území veľkomoravská éra zachovaná pompéznymi múzejnými artefaktmi. „Môžeme sa však pýšiť tým, že u nás, neďaleko Kopčian, stojí zachovaný kostolík z tejto doby.

Architektonických pamiatok a lokalít viažucich sa na Veľkú Moravu na Slovensku je veľa a mnoho sa ich ešte stále ukrýva,“ dodal Dvořák.

Rovnako ako hrob sv. Metoda, o ktorom vieme, že sa z Ríma vrátil na Veľkú Moravu, ale nevieme, kde zomrel a kde bol pochovaný. Je málo pravdepodobné, že keby sa jeho hrob našiel, dal by sa ľahko identifikovať.

Na to, aby sme si v tomto jubilejnom roku vierozvestcov chceli uctiť, ho ani nepotrebujeme. Poctu im môžeme vzdať i tým, že miesta, ktoré nám ich pobyt pripomínajú, počas tohto roka navštívime.