Za dverami: Pani nespokojná

Nazvime ju teta Filoména. Keď svieti slnko, sťažuje sa, že jej to nerobí dobre na pleť. Keď je zamračené, hovorí, že má depresie a točí sa jej hlava. Na dážď nadáva, lebo sa nedá nikam ísť,...

Za dverami: Radšej orgán, ako organ

Čítanie kníh nielen rozširuje náš rozhľad a slovnú zásobu, ale zlepšuje pravopis. Vďaka nemu sa nám na také malé zašité miestečko v mozgu dostanú slová, ktoré by sme inak nevedeli napísať...

Blog Za dverami: Novinárske faux pas

Občas sa mi stáva, že počujem hlasy. Idem si len tak po ulici, nikde nikto, len tichý šepot. Sakra, zase sa mi v kabelke zapol diktafón.

Blog Za dverami: Lepší je sused ohovárač, ako humusák

Je niekoľko kategórií susedov. Najlepší sú tí milo milí, ktorým môžete zveriť svoje dieťa, kvety i kľúč od bytu a ktorí vám prinesú zákusky, čo ostali zo svadby.

Keď ju miluješ...

Keď sme boli deti, otec nám ju kupoval v krčme. Vtedy sa ešte písala s malým k a v každej chutila trochu inak. Deci stálo pár smiešnych halierov.

Čo darovať županovi?

Nášmu županovi sa žije. Nemá narodeniny, ani meniny, a napriek tomu dostáva dary. I keď, darcovia sa nie vždy trafia do jeho vkusu.

Orechové vojny

Padajú orechy – neklamné znamenie toho, že jeseň je v plnom prúde. Keď ma jeden minule trafil do hlavy, vybavila sa mi spomienka, pri ktorej som sa musela usmiať.

Hyenie hody

Všetko má svoje pre aj proti. Aj taká obrovská smutná tragédia, pri ktorej zahynú nevinní ľudia. Niekto smúti, iný sa teší.

O lipách, zvončeku a ryžovom nákype

Na svoj vôbec prvý deň v škole si pamätám len matne. Bledomodrá školská taška väčšia ako ja (v ten deň som si ju priniesla zbytočne), ružovo-biely svetrík a v očiach niečo medzi...

Odtrhnutí z reťaze

„Typická Slovač!“ vykríkla kamarátka a utekala páchateľovi vyčistiť žalúdok. Boli sme na festivale.

Samý sex a vraždy

Úprimne, prečo začínate čítať tento stĺpček? Ak to robíte pravidelne, teším sa tomu a som poctená. Ak za to môže titulok, potom splnil svoj účel.

Modrá závislosť

Vyskúšala som to. Odhodlala som sa k tomu zásadnému kroku. Namáhavo, ale predsa som našla možnosť Zrušiť konto a urobila som to.

Tenkrát poprvé

Na svoj prvý festival si presne pamätám. Nevedela som, do čoho idem. Keď som zbadala nával divne poobliekaných ľudí s najrôznejšími kreáciami na hlavách, trochu som sa zľakla. Ale len na chvíľu.

V parku na návšteve

Bernolákov Sad, promenáda, Proma. Len čo sa vonku po zime ako-tak oteplí, zaplnia ju zamilované páriky, skejťáci, alebo len tak – partie násťročných spolužiakov a kamarátov. Ich cesta priamo zo...

Korčuliarska story

Na svoje prvé korčule si pamätám veľmi dobre. Boli čierno-tmavozelené s klipsňami a pogumovanými kolieskami a stáli okolo 800 slovenských korún.