Cyklistické jubileum Okolo Slovenska: Vladimír Selčan si spomína na ouvertúru

ŠPORT - Cyklistika | 4.6.2016, 14.05, prispievatelia

Vrcholný sviatok úzkych galusiek v krajine pod Tatrami sa pôjde od 7. do 12. júna šesťdesiaty raz, záver bude v Piešťanoch

Pri našej návšteve u Selčanovcov sa Vladimír rozhovoril aj o svojej dvojnásobnej účasti Okolo Slovenska (1954, 1955).

reklama

Priestranné trnavské sídlisko Na hlinách sme navštívili spolu s fotoreportérom P. Kolárikom so zámerom zmapovať bohatú športovú kariéru onedlho 81-ročného Vladimíra Selčana.

Okrem iného účastníka prvého a druhého dejstva (1954, 1955) tento mesiac jubilujúcich medzinárodných cyklistických pretekov Okolo Slovenska.

Ešte nedovŕšil devätnásť rokov, keď mu poštár doručil nominačný list na úvodný sedemetapový festival cyklistického pelotónu krížom-krážom krajinou pod Tatrami.

reklama

Debut Vladimíra Selčana vo vrcholnom zápolení na slovenských cestách dopadol nad očakávanie. Dodnes mu naň zostali hlboké spomienky.

Nezľakol sa zvučných mien

„Česi mali vtedy cyklistickú ikonu v Honzovi Veselom, Slováci vo Vlastovi Ružičkovi. Táto dvojica kraľovala v domácich pelotónoch na dvoch kolesách. Tiež Okolo Slovenska,“ povedal na úvod našej spomienkovej posiedky.

Ako ďalej prezradil, zvláštne pocity čakali spočiatku naňho, mladého odvážlivca, pôvodom zo Zavara (nar. 20. augusta 1935), pri čítaní štartovej listiny premiérového ročníka OS-ky.

Výrazných osobností prišlo do metropoly na Dunaji požehnane: Nesl – neskorší víťaz celej ouvertúry naprieč Slovenskom, ďalej Křivka, Čapek, Nachtigal, Svoboda, Kubr, Plank, Císař, Bouška, Polakovič, Švejda, Kolář, Fajnor, Málek, Perič. Čo meno, to cyklistický pojem.

Lenže cúvnuť už nebolo možné. A tak V. Selčan, nepoddajný borec s dedinskými koreňmi od Trnavy, sa s nimi odvážne chytil za pasy.

Legendárneho športovca predstavil portál trnavskyhlas.sk 12. marca vo fotoreportáži Osemdesiatročný Vladimír Selčan z Trnavy sa stále venuje cyklistickým súťažiam. U čitateľov mala veľmi priaznivý ohlas.

Vtedy sme sľúbili ešte oprášiť Selčanove cenné spomienky z prvej polovice päťdesiatych rokov, keď dva razy za sebou figuroval v účastníckych zoznamoch už vtedy chýrneho zápolenia Okolo Slovenska.

Krkolomná jazda cez Pezinskú Babu

„V sedemdesiatosemčlennom pelotóne 1. ročníka jazdili od 19. do 26.júna šesťčlenné zostavy. Mňa nominovali do družstva Lokomotívy,“ pokračoval V. Selčan.

Historicky cenné postrehy sypal ako z rukáva. Napríklad tento:

„Z nás, Trnavčanov, mal najviac skúseností Beďo Plank. Vyhral aj silne obsadený viacetapák z Bratislavy do Prahy. Právom ho zaradili do československej reprezentačnej šestice na Preteky mieru.“

„Hneď v úvodnej etape boli pred nami strastiplné kilometre cez Malé Karpaty, pri zdolávaní Pezinskej Baby. Cesta tu mala vtedy veľmi zlý povrch. Vstať zo sedla bicykla čo len na chvíľu bolo nemysliteľné. No prežili sme to,“ uviedol ďalej náš hostiteľ.

A pokračoval: „Rád si spomínam na obrovský záujem ľudí o úvodné preteky naprieč Slovenskom. Pozdĺž celej trasy – cez Nitru, Lučenec, Košice, Svit a Žilinu – lemovali okolie husté špaliere odušu povzbudzujúcich divákov.“

Vladimír Selčan sa aktívnej cyklistike venuje doteraz. V jeho trnavskom byte Na hlinách stále pribúdajú nové trofeje. 

Po prekonaní dovtedajších nástrah napokon čakala na jazdecké pole ostatná etapa, najdlhšia, vyše dvestokilometrová. Viedla zo Žiliny do Bratislavy.

Išla sa v úmornej horúčave. Aj preto, podľa zmienky V. Selčana, ju absolvovali v pokojnejšom tempe. Karty sa rozdávali až v posledných kilometroch.

Nezabudnuteľný Ružička

„Bratislavský dojazd bol na cyklistickom štadióne, dlhoročnej pýche ctiteľov olympijského odvetvia v meste na Dunaji. V záverečnom úseku uplatnil svoje výnimočné kvality skvelý špurtér Vlasto Ružička,“ komentoval mladší z cyklistických bratov Selčanovcov.

Vraj o Ružičkovi išiel vtedy chýr, že pred jednotlivými etapami sa občas zvykol posilniť kalištekom. Údajne si podobným spôsobom mal neraz pomôcť i počas pretekov.

Reakcia V. Selčana na nahryznutú tému: „S týmto nezabudnuteľným cyklistickým velikánom z Bratislavy som absolvoval mnohé podujatia, no pri takýchto zákulisných rečiach išlo iba o plané klebety na spôsob onoho známeho – veď jedna babka povedala“.

Na margo Ružičku ešte dodal:

„Vlasto bol tvrdý, nepoddajný chlapík. Keď v päťdesiatom štvrtom mal v etape s dojazdom v Košiciach ťažký pád, zdalo sa, že bude musieť z pretekov odstúpiť.

No počas dňa odpočinku vo východoslovenskom centre sa neuveriteľne pozviechal a na štarte ďalšej etapy si s jemu svojským humorom znova doberal najväčších súperov, ako im to natrie.“

O rok neskôr (1955) prišla Selčanova repríza na Okolo Slovenska. Ostatná kontrolka v okolí Trenčína mu vyšla na výbornú.

V nohách cítil formu. Veril si. Lenže veci sa napokon zvrtli inak. „V Košiciach som počas voľného dňa musel ísť pod skalpel kvôli vredu v sedacej časti. A tak za mňa rozhodol lekár,“ povedal o svojom predčasnom konci v 2. ročníku.

Stále pretekársky jazdí

Vladimír Selčan sa aktívnej cyklistike venuje dodnes. Pretekárske pedále rozkrúca vôbec ako najstarší jazdec v celej SR.

Tohtoročnú sezónu otvoril prvého mája v komjatickom kritériu slovenského veteránskeho programu Merida Road Cup. Do záznamníka mu pribudol ďalší vydarený deň.

„Je dobré, že cyklistika pre všetkých dostáva aj takýto pohárový priestor,“ pochválil aktivitu dlhodobého seriálu pre kategórie masters. Organizujú ho nadšenci okolo Ladislava Longauera.

Náš redakčný dodatok: Možno by bolo pekným gestom od súčasnej generality slovenskej cyklistiky pozvať nestora úzkych galusiek V. Selčana v nedeľu 12. júna ako čestného hosťa do piešťanského cieľa záverečnej etapy Okolo Slovenska 2016.

Takúto poctu by si obdivuhodný Trnavčan určite zaslúžil.

Text: JAROSLAV LIESKOVSKÝ

Foto: PETER KOLÁRIK