Záchranári o autonehodách: Pohľad na mŕtve dieťa mrazí

AKTUALITY | 30.5.2012, 14.34, Darina Kvetanová

Drastické pohľady na zdemolované autá a ľudí, čo umreli po dopravných nehodách. Záchranári Fakultnej nemocnice v Trnave Petra Dobrovodská a Jozef Michler sú už voči nim obrnení, na niektoré autonehody však nedokážu zabudnúť.

Petra Dobrovodská a Jozef Michler hovoria o skúsenostiach, ktoré zažili pri dopravných nehodách. Foto: Darina Kvetanová

reklama

Zažili ste ich stovky. Čo je najčastejšie príčinou dopravných nehôd?

P. D.: Vysoká rýchlosť a mikrospánok. Či vodič pil, odhadnem málokedy. Najhoršie sú určite hromadné nehody. Je to neskutočný stres pre zranených aj lekárov.

Ako to vyzerá, keď prídete k hromadnej nehode?

reklama

P. D.: Záchranári, ktorí prídu prví, musia roztriediť ľudí na ľahko a ťažko zranených a mŕtvych. V tom momente im ale nesmú bližšie pomáhať. Vyzerá to, akoby len zmätene behali od jedného auta k druhému. Robia však dôležitú vec, stabilizujú situáciu pre ďalšie záchranky, ktoré sú už na ceste.

Pri vážnej dopravnej nehode musí byť na zranených ľudí strašný pohľad.

P. D.: Často je. Dnes sú už ale autá omnoho bezpečnejšie. Veľmi dôležité sú airbagy aj to, či je človek pripútaný. Pri čelnom náraze ho totiž vymrští z auta silou niekoľkých ton. Aj pásy však môžu ublížiť. Všetko záleží od okolností dopravnej nehody.

Ak vodič pil alkohol, určite to z neho cítiť. Často ublíži ďalším ľuďom, a vy ho zachraňujete. Čo si v takej chvíli myslíte?

J. M.: Alkohol nemusím ani cítiť, na ľuďoch je vidieť, že sú opití. V tej chvíli to neriešim, robím si svoju prácu. Taký človek by mal v každom prípace dostať doživotný zákaz šoférovania, vysokú pokutu, a ešte by som ho poslal aj na verejnoprospešné práce.

Keď sa chce zabiť, prosím. Ale takto si jeho konanie môže odniesť napríklad mladá rodina.

P. D.: Ľudí sa vždy pýtame, či pili, pretože niektoré lieky nemôžeme podať na alkohol. Niektorí sa priznajú. Toto už ale rieši polícia.

J. M.: Ja som zasahoval pri nehode dvoch mladých chlapcov. Vodič bol neplnoletý, nemal preukaz, šoféroval požičané auto a nafúkal by aj vyše dve promile. Naprášili to do stromu, nič sa im však nestalo.

Opití ľudia väčšinou nezomrú. V tej chvíli sú asi tak svalovo zrelaxovaní, že nárazy a premety znesú ľahšie. Keď prichádzame k dopravnej nehode a vidíme drasticky zdemolované auto, pripravujeme sa na najhoršie. A v tom z auta vyjdú pripití ľudia, čo nemajú ani odreniny.

J. M.: Spolujazdec a človek, čo sedí za ním. Ak nie je pripútaný, vyletí z auta. A málokto v zadnej časti auta je pripútaný, čo je veľmi zlé. Fyzika nepustí. Vodič má väčšinou udretú hlavu, hrudník.

Ako by sa mali správať ľudia pri dopravnej nehode?

P. D.: Kolegom na operačnom stredisku by mali povedať, koľko áut sa zrazilo, koľko je zranených a či je niekto v bezvedomí. Podľa toho vieme, či ide o závažnú nehodu.

Ako po toľkých rokoch vnímate dopravné nehody?

P. D.: Nemôžem zabudnúť na nehodu, ktorá sa stala na diaľnici. Otec rodiny dostal mikrospánok, narazili, paradoxne, do jediného betónového stĺpa v úseku niekoľkých kilometrov. Zabil si syna, ktorý mal v ten deň deväť rokov. Umrel aj jeho kamarát. Manželka a mladší syn boli ľahko zranení.

J. M.: Veľmi nepríjemné je vidieť mŕtve deti. Odtrhnuté končatiny, otvorené rany, to znášam v pohode. Ale malé dieťa, to je zlé.