Druhé tajomstvo Malých Karpát: Kopec opradený legendami

AKTUALITY - Región | 3.8.2012, 11.26, Darina Kvetanová

MAJDÁNSKE - Nie sú to diery po granátoch, ako sa povráva medzi domácim obyvateľstvom. Závrty na Komberku nad miestnou časťou Horných Orešian majú oveľa zaujímavejšiu minulosť.

Závrty má na svedomí voda, ktorá rozpustila vápenec. Foto: Darina Kvetanová

reklama

S jaskyniarom Alexandrom Lačným kráčame do kopca. Všade navôkol sú vápencové kamene veľké asi ako dlaň. Práve dobrú rozpadavosť vápenca v tejto oblasti perfektne využili niekdajší obyvatelia údajne germánskeho pôvodu. Na Komberku, ktorý sa dnes nazýva Kŕč, začali praktizovať výrobu vápna. Vďaka tomuto stoja dodnes aj hrady v Malých Karpatoch.

Murivo na hrady

Prechádzame okolo hlbokých kužeľových jám. Medzi ľuďmi sa hovorí, že sú to pamiatky na vojnu, diery, ktoré vznikli po výbuchu granátu. Alexander Lačný to však uvádza na pravú mieru. „Krasové závrty vytvorila voda, ktorá rozpustila vápencovú horninu, a tá sa vďaka erózii zosunula do takejto podoby. Ďalšie mohli vzniknúť kolapsom vápencového stropu jaskyne, ktorá sa nachádzala pod povrchom.“

Pri niektorých závrtoch našli bádatelia čiernu zeminu, tmavé, akoby obhorené kamene a malé bledé útvary, ktoré človek dokáže rozdrviť dvoma prstami. Práve toto sú dôkazy, že tu ľudia kedysi pálili vápenec.

reklama

Čierne spekance sú dôkazom, že sa na Komberku pálil vápenec. Foto: Darina Kvetanová

Do pripravených pecí nanosili drevo, na ktoré potom nahádzali vápencové kamene. Opäť ich prekryli drevom a zapálili. „Takto z horniny niekoľko dní vypaľovali vápno, do ktorého po rozdrvení pridali vodu. Potom ním naplnili sudy a predávali ho v okolitých dedinách, na hradoch a zámkoch. Okrem vody, ho zahusťovali aj mliekom alebo vínom, a vznikol cement," vysvetľuje Alexander.

Strapkári z legendy

Zastavili sme sa pri závrte, ktorý sa volá Strapek. Vďaka nemu vznikla v roku 1962 prvá z jaskyniarskych skupín na Slovensku s rovnakým názvom,  neskôr premenovná na oblastnú skupinu Dolné Orešany.

Nadšencov zo Smoleníc, Horných a Dolných Orešian totiž natoľko nadchla legenda o tomto mieste, že sa ju rozhodli preskúmať. Medzi ľuďmi sa roky povrávalo o strapkároch, mužoch s dlhými zvonovými nohavicami, ktoré boli zdobené strapcami s uzlíkmi.

 Tí vraj cez závrt vchádzali do jaskyne a vynášali odtiaľ kryštály, ktoré potom predávali na rakúskych dvoroch. Pavol Nemček, šéf vtedajšej jaskyniarskej skupiny a jeho priatelia Strapek skúmali a našli v ňom mužskú topánku a vedrá, ktoré mali namiesto dna sito.

„Podľa nás to ale nie sú stopy po strapkároch. Tieto veci dole pravdepodobne nechali objavitelia jaskyne Driny Imrich Vajsábel a Ján Banič, ktorí tu skúmali podzemie," objasňuje Alexander. Jaskyňa je dnes zasypaná.

Salamandre a netopiere

Na Komperku je len jediná objavená jaskyňa, ktorá skrýva ďalšie priestory. Skúmal ju dnešný správca Drín Peter Zvonár a priateľom Peter Halenárom a ďalšími jaskyniarmi. Keď v nej našli vytesané diery, bolo im jasné, že v nej neboli prví. Predbehla ich už spomínaná dvojka Vajsábel s Baničom.

Komberek, ktorý sa zdola veľmi nelíši od ostatných kopcov v Malých Karpatoch, tak stále odkrýva svoje tajomstvá. Mimochodom, významným sa stal už vďaka grófovi Pálffimu a jeho lesnej železničke.

Pomocou nej zvážali robotníci do fabriky na Majdáne stromy a vyrábali z nich drevný ocot a iné produkty. Pozornému oku neunikne, že železnička prechádzala aj tadiaľto. Zostali tu po nej totiž cestičky.