FUTBALOVÁ GLOSA: S futbalom je to ako so ženou, keď nezasuneš...

ŠPORT - Futbal - Futbalové ligy | 2.11.2015, 08.30, prispievatelia

Futbal na nižších úrovniach treba brať niekedy s nadhľadom. O to sa snaží vo svojich glosách aj futbalista Hrnčiaroviec Peter Vozár.

Ilustračné foto: jkr

reklama

Tentoraz písal odľahčene o zápase Dechtice - Hrnčiarovce 5:2 (3:0) (klikni pre bližší kontext).

reklama

Milí priatelia,

jeseň žatvy čas, družstevníci nažhavení, tentoraz sme s našou metódou hnojenia zavítali k novicom do Dechtíc.

Naozaj pekný areál, respektíve nová tribúma, lebo ked môže byť hamba, môže byť aj tribúma a Karham.

Ale to som odbočeu. Takto, cesta pekná, ale od Dolného Dubového kopčeky, presne jak náš výkon.

Do 10. minúty rovina, domáci nás v prvých minútach zatlačili, José však taktiku postavil na zašlé ofenzívne klenoty do defenzívy a jedno útočné tykadlo vpredu.

A tak sa zo slimákov stávajú bezdomovci. Však oni majú na tykadlách tuším oči, ale to naše tykadlo bolo nielen slepé, ale do pol hodinky aj zlomené.

A tak sme hrali bez útoku v klasickom slova zmysle, rada starších vzadu však odolávala do 11. minúty, keď nový idol dechtických seniorov Michal Hrčka skóroval prvýkrát.

Po našom nedorozumení v strede sa dostal k lopte a poloblúčikom nedal Kuzmičovi šancu.

11. minúta 1:0.

Ešte predtým a dlho potom Kuzmič po dlhšej pauze zavinenej zranením spoľahlivo riešil všetky situácie, počiatočný tlak domácich po uvedenej minúte opadol, pretože ich snahy o kombináciu brzdil terén, ono to bolo jak ked sa hrá Človeče nezlob sa ve vlaku, len neodskakovali panáčikovia, ale lobda.

Domácich družstevníkov gól upokojil, my sme však naštartovali náš staručký Zetor s kvalitnými prevodovkami Rado Vanom a Maťom Zaoralom, ktorí najprv v 14. minúte Rado Van nebezpečne hlavičkoval vedľa ľavej žrde a Maťo v 20. minúte po peknej kombinácii na ťažkom teréne musel spracovať skočivšiu loptu na päťke, čím sa nedostal do ideálnej streleckej pozície.

Práve v čase našej platonickej prevahy vytáhli družstevníci na nás po definitívnom zlomení nášho útočného fikadla dvojky vidly útočáky, keď rýchlonohý Hlavatovič v 29. minúte zamával Milankovi z diaľky, spätnou prihrávkou našiel domáceho stachanovca, boriaceho gólové normy Hrčku, ktorý nemal problém zasunúť do prázdnej brány.

Všetko je to o tom, presne ako so ženou, platonický môžeš byť koľko chceš, ale keď nezasuneš, šťastie, aj tá … :-) sa Ti obráti chrbtom.

Aleže chrbtom, nie ricou.

2:0.

Tykadlo sme potom vymenili za kladivo Pištu.

Chrbát opäť z diaľky videl v 39. minúte Milanko, keď Dechtičania cez kopirák zopakovali predchádzajúcu akciu a domáci seniori začali prezerať rodinné albumy s fotkami vnučiek pre potentného Michala Hrčku.

3:0.

Po spravodlivosti koncom polčasu však uznali, že to sme si nezaslúžili, to si však nezaslúžia ani deti v Somálsku, ale tak to skrátka je.

Ja len dodám, že vytvorili pravú dedinskú kulisu, vidieť, že futbal ich baví, my však máme Nema, nášho najvernejšieho fanúšika, ktorý pomaly, ale iste stúpa v klubovej anarchii, keď momentálne už druhý zápas zastáva pozíciu vedúceho mužstva. Kam smerujú jeho ambície?

Polčas trojka, pesimisti už objednávali vlečku na tú výslužku, ale ešte stále máme Jeďa. Vozo s tými chudobnými prsami síce zebral v 72. minúte Lukáša v šesnáctke šrégom, čo inak dobre pískajúci sudí vyhodnotil ako nedovolený zákrok.

Penalta, a Slivka nám dal banán.

4:0.

To už sme si ale vôbec nezaslúžili. Ale, to si hovoria aj tie somálske deti, že hladný som, a ešte je tu plná … múch.

Ešteže je tu Jeďo. O minútu na to odpovedal najlepším možným spôsobom, keď z priameho kopu nedal bezmocnému Kalašovi šancu.

4:1.

José zacítivší šancu na zvrat vzápätí poslal náš Jedivý klenot k Maťovi a Šupinkovi na hrot, kde po peknej kombinácii a centri Rado Vana v 85. minúte volejom znížil na 4:2.

Traja sme pozreli na tabuľu a všetci videli 85. minútu.

O pol minútu sme všetci traja pozreli na tú istú tabuľu a bola tam 89. minúta. Ja už neviem, či náhaňajú letný čas, alebo čo. Alebo možno len ojebjevam (práva na tento slovný novotvar Naďa).

V 90. minúte sme ešte pohrozili, ale opäť len tak platonicky jak babky na čurindu, aby gólovú bodku za stretnutím dal z uhla po peknom zákroku Kuzmiča striedajúci Lukáš Tomáška.

Že vrak kamarát. Vraj. Vrak som ja.

Nazdáááár

PETER VOZÁR