Futbalová glosa: Srdce nám znova nabehlo tri minúty po zápase

ŠPORT - Futbal - Futbalová glosa | 8.4.2019, 17.20, prispievatelia

Futbalista Hrnčiaroviec Peter Vozár sa drží hesla, že šport aj život treba brať s nadhľadom. V tom duchu píše aj svoje glosy.

Vozo na fotografii s bohdanovskou legendou. Foto: Michal Haraga

reklama

Tentoraz písal o zápase Bohdanovce - Hrnčiarovce 1:2.

Milí priatelia,
fotku toho psíka na fb už môžete stiahnuť, je neaktuálna. Posledné dva zápasy sme sa namaškrtili a tak, že ideme do Bohdanoviec spapať miestnych dorastencov...

Karel Čapek - Zapomeň.

reklama

Naša klasická prvá 20 minútovka. Ako stretávka po 30 rokoch. "Nazdáááár Feri!"

"Ale to si ma asi s niekým mýlite, ja tu obsluhujem." A tak sme si zarobili na prvý problém.

Prvá minúta a prvá šanca domácich, lobda len tesne preletela okolo ľavej žrde. 
4. minúta a brvno. Len zázrakom, že neskončila v bráne.

10.minúta a po chybe v defenzíve sme inkasovali. Dufek 1:0.

A mohli sme opäť, ale domáci radšej nestúpali na kobru bosou nohou, nakoľko vedeli, čo sa minulý týždeň stalo Brestovanom, keď viedli 2:0.

A nám to zazvonilo, ako taký budíček.

Len sme si ešte dávali na čas. Ešte 5 minút, ešte 5, ešte ďalších 5.

Šance: Jeďo, Holo, Sedlo, od 30-tej minúty sme ovládli hriščo, dá sa povedať, že sme sa v nových drresoch na ihrisku aj spoznali.

Treba však spomenúť aj kvalitu hracej plochy, vyzerá to, že majú trávnikára z Bíňoviec, tak kombinácia nám trochu viazla.

A toto sa mi už dlho nepodarilo, uraziť dve dediny v jednej vete. Pritom mám obe rád, ale ako sa hovorí, zraňujete to, čo máte najradšej.

Konečne však Jeďo v 39. minúte spracoval na šestnástke centrovanú loptu, Kopo vybehol proti nemu, pán J16 si ju sekol a poslal lob, že bublinky z bublifuku padajú rýchlejšie, domácemu záložníkovi na bránkovej čiare však nevyšiel krok, to keby tam bol náš kladivár s tými osemnástkami nohámi, tak ju vykopne aj s kusom brvna.

39. minúta a 1:1. Jeďo.

Tak sme potom do kabín nešli v takom strese.

Trénerko to v polovici prestriedal, tak bolo len otázkou času, kedy ma za ochozmi nájde Fiti. A ten tam našiel naozaj všetkých.

Sú 3 kategórie divákov: domáci, hostia a nestranní.

Iba v Bohdanovciach majú štvrtú: Fiti.

On ta pozve na pivo, len potom ho platíš ty aj s tým jeho.

Ale pome k fotbalu.

Domáci sa cez prestávku vydýchali, naše staré mašiny tiež trochu ochladli, postupom času sme však ovládli bohdanovskú pólku a vysokým napádaním sme robili domácej obrane nohy.

Všetka česť však aj domácim zadákom, z ktorých väčšia polovica hrala sobotňajší majstrák za dorast. Nás na druhý deň po zápase sprevádza aj na malú asistenčná služba.

Tak ale kvalita nepustí.

Po Marčelovom aute Holo chrbtom k bráne hlavou takmer prekonal prekvapeného Kopa, na bránkovej čiare ho zastúpil domáci obranca.

Od 60-tej minúty sa hrnčiarovské parostroje prepli do červených otáčok a gól visel na vlásku. Hralo sa do prehustenej obrany, výbornú robotu však robil Jeďo, ktorý si po loptu neváhal ísť aj na vlastnú polovicu, čím narúšal kompaktnosť a rozširoval malé štrbiny v bloku domácej defenzívy.

V 63. minúte Holo na zadnej tyči nikým nekrytý hlavou mieril do odkrytého kúta domácej brány, loptu v poslednej chvíli odkopával domáci zadák.

V 67. minúte sa však vybral na výlet Dudko, prvá prihrávka sa mu ešte vrátila späť, druhou od čiary však našiel Jeďa v päťke a ten z roviny nemal problém zasunúť - 1:2.

Vzhľadom k priebehu hry zaslúžene, aj tak však nebezpečenstvo stále číhalo. Nepredvítateľný odskok lopty nám mohol v nevyťaženej obrane kedykoľvek narobiť problémy.

V kombinácii s nepredvídateľným hlavným si to odniesol Marcelinho, keď takticky na typického žlťáska stiahol 10 metrov za polovicou ihriska domáceho útočníka. Červená karta tak neprekvapila len jeho.

Dve minúty pred koncom sme mohli zabiť po Sedlovej prihrávečke klinec do rakve (neviem aké i/y), lenže náš stolár si jebol po palci a tak sme s napätím očakávali a očami vytláčali posledný priamy kop domácich, ktorý sa po trme vrme v našej šestnástke na trikrát v posledných sekundách ocitol v Matúšových rukách.

Bomby v amerických filmoch prestanú tikať dve sekundy pred koncom, nám srdce nabehlo 3 minúty po zápase.

Nazdááááár.

PETER VOZÁR