Spartak získal skúsenú posilu, Lukáš Štetina sa teší na trnavských fanúšikov

ŠPORT - Futbal - Spartak | 20.6.2022, 10.41, Ján Král

"Priaznivcov má každý jeden klub, ide však o záujem o futbal v meste, to je to, čo je okolo Spartaka špeciálne," hovorí Lukáš Štetina.

Podpis zmluvy s Lukášom Štetinom (uprostred). Vľavo hráčsky agent Milan Lednický, vpravo prezident Spartaka Peter Macho. Foto: Ján Král

reklama

Spartak získal výraznú posilu do defenzívy. Do trnavského klubu prichádza 30-ročný stopér Lukáš Štetina. Stredný obranca, ktorý naposledy hosťoval v Liberci a predtým roky pôsobil v pražskej Sparte, podpísal s andelmi dvojročnú zmluvu. Červeno-čierni si od neho sľubujú, že sa stane pilierom zadných radov. 

„Potrebovali sme skúseného hráča, na stopérskej pozícii sme mali k dispozícii iba našich mladých hráčov Tummu, Kóšu, či Ujlakyho. Jedného ostrieľaného sme k nim potrebovali. Teší ma, že sa dotiahol príchod bývalého reprezentanta, ktorý je ešte vo veku, kedy môže klubu niekoľko sezón pomôcť,“ povedal na margo novej akvizície tréner Michal Gašparík.

Štetinova ligová kariéra začínala v Nitre, neskôr hrával za Metalist Charkov, Tatran Prešov, Duklu Praha, päť sezón strávil v pražskej Sparte, na jar hosťoval v Liberci. Reprezentačné štarty zaknihoval vo výbere do 21 rokov aj A-mužstve Slovenska.

reklama

Ako vnímate Spartak ako značku?

- Bol som v podstate desať rokov v zahraničí, slovenskú ligu som sledoval, ale nie dopodrobna. Trnava je futbalové mesto, patrí na špicu ligy. Čo sa týka fanúšikovskej základne, Spartak je najlepší na Slovensku, predčí v tomto aj Slovan. Belasí majú tiež veľa priaznivcov, ale Trnava je pre mňa na Slovensku z pohľadu fanúšikov jednotka. Chcel som podpísať v rámci Slovenska zmluvu s ambicióznym mančaftom, čo bude hrať futbal na dobrej úrovni. Verím, že sa nám to s klubom podarí.

Mali ste aj iné ponuky?
- Niečo sa skloňovalo v Českej republike, niečo v bližšom i vzdialenejšom zahraničí. Záujem bol, ale k tomu sa netreba už teraz vyjadrovať. Chceli sme ísť s manželkou na Slovensko a padla voľba na Trnavu.

---

Spartak dotiahol aj príchod ďalšieho známeho futbalistu: Andelom sa upísal Samuel Štefánik

---

Už ste spomenuli, že v prospech Spartak zavážila fanúšikovská tradícia. Ako celkovo vnímate prostredie v Trnave?
- Priaznivcov má každý jeden klub, ide však o záujem o futbal v meste, to je to, čo je okolo Spartaka špeciálne. Preto hovorím, že Trnava patrí v tomto pre mňa medzi top kluby.

Do Trnavy prichádzate na uvoľnené miesto po Martinovi Škrtelovi, ktorý ukončil kariéru. Je to veľká výzva nahradiť takúto ikonu?
- Na jednej strane áno, na druhej sa nechcem s Martinom Škrtelom porovnávať. Táto slovenská futbalová persóna má kariéru ďaleko bohatšiu ako ja, oveľa viac toho preskákal.  Verím, že úlohy na ihrisku do čo najväčšej miery splním. Budem pracovať na tom, aby sme s Trnavou dosiahli spoločne klubový úspech.

Nosiť bude dres s číslom 2. Foto: Ján Král

Na Slovensku ste pôsobili v Nitre i Prešove, ani jedna z týchto futbalových bášt teraz nepôsobí v najvyššej súťaži. Nie ste z toho smutný?
- Samozrejme, som. V Prešove som bol pol roka, je mi ľúto, že klub nie je medzi ligovou elitou. Ešte viac ma však mrzí Nitra, ktorej som odchovanec. Poznám podmienky pre futbal v  meste pod Zoborom, za mňa: Nitra by mala byť v prvej lige. V meste sú tréningové ihriská, pekný štadión. Na hokeji vidno ako to funguje, otázka je prečo to tak nie je vo futbale. Keď som čítal správy, že tam stále niekto nový prichádzal, vždy som sa už tešil, že sa situácia zlepší. No napokon som nadobudol pocit, že idú viac a viac dole. Rád by som im pomohol aj ja, ale je tam problémov viac než dosť a nie je to jednoduché.

Zahrali ste si aj za Metalist Charkov. Ruská vojenská invázia na Ukrajinu vás zrejme v tejto súvislosti nenechala chladným...
- Aj v Nitre som už v posledných dňoch stretol zopár áut s charkovskými evidenčným číslom vozidla. Pamätám si, že keď som odišiel z Ukrajiny, týždeň na to vypukla vojna na hraniciach s Ruskom, kde bojovali separatisti. Vtedy som si vravel, že som prestúpil za päť minút dvanásť. Našťastie sa to tam ako tak upokojilo. Teraz mi to je veľmi ľúto, že konflikt sa veľmi vyostril. Počas môjho pobytu na Ukrajine som cítil, že krajina zaostáva za ostatnými európskymi a tento konflikt jej tiež nepomôže. Komunikoval som s viacerými známymi z Ukrajiny, som nápomocný, ak by potrebovali pomôcť. Budem rád, ak sa vojna čo najskôr skončí a ľudia sa budú môcť v pokoji vrátiť domov. Situácia na Ukrajine ovplyvnila celý svet, človek nevie, kedy to skončí.

Máte informácie o vašich bývalých spoluhráčov z ukrajinského klubu? Sú v poriadku?
- Charkov po futbalovej stránke padol pred desiatimi rokmi, hráčom vypovedali hneď zmluvy, prepadli sa do tretej ligy. Teraz boli na ceste späť do ligy, prišli tam peniaze, dávali sa dokopy, boli na sústredení, keď sa začali boje. Videl som na internete, že tréningová baza je rozbombardovaná. To je tiež veľká škoda. V klube zostali z môjho pôsobenia už iba ľudia v zdravotnom personále. Presné informácie o hráčoch už nemám.

V českej republike ste zažili vydarené obdobie v Dukle Praha, angažovala vás následne Sparta, kde ste hrávali v základe a dostali sa až do reprezentácie. Až prišlo zranenie v zápase proti Českej republike za slovenský národný tím, ktoré vám skomplikovalo kariéru. Ešte škrípete zubami, keď si na to spomeniete?
- Už som to zahodil za hlavu, rozmýšľať nad tým, mi na pohode nepridá. Koleno je zdravé, ja som zdravý, funguje všetko ako má. Treba si uvedomiť, že k futbalovému životu zranenia patria. Treba zatnúť zuby a makať.

Hovorí sa, že Slováci to v Sparte nemajú jednoduché. Je to tak?
- Sparta mi dala zabrať, to bez debaty. Keď si zhrniem štyri a pol roka v klube, zažil som ťažšie ale lepšie obdobie. Žiaľ, veľký úspech sme okrem jedného pohára neurobili. Klub je na úspechoch založený, fanúšikovia sú na ne zvyknutí. Boli to 4 a pol roka, ktoré boli o tom, koľko vydržím. Vyvrcholilo to zranením, práve keď sa mi futbalovo darilo. V Sparte to mohlo byť lepšie i horšie, za seba môžem povedať, že som spravil maximum, aby bol v prvom rade úspešný klub a potom aj ja ako hráč. Vždy som sa pozeral na to, aby hralo jedenásť najlepších, vždy mi záležalo, aby klub bol úspešný a fanúšikovia sa tešili z úspechu.

Lukáš Štetina. Foto: Ján Král

Na jar ste hosťovali v Liberci, pre zdravotné komplikácie ste odohrali len päť zápasov. Ako by ste zhodnotili túto kapitolu?
- Išiel som tam za trénerom Kozlom, ktorého som poznal z Dukly Praha. Vedel som teda, čo ma čaká. Dostal som však Covid, potom v krátkom slede virózu a dlho som sa z toho nevedel pozviechať. Trápili ma teploty a vyústilo to do pomerne dlhej pauzy. Potom už sa končila sezóna aj moje hosťovanie.

Ako sa cítite fyzicky teraz? Ste pripravený na celozápasovú záťaž?
- Sám to neviem odhadnúť. Uvidíme, keď začnem trénovať s tímom, tímovú záťaž nenatrénuje nikto sám. Počas ostatných dní som nesedel na zadku. Individuálne som behával som, robil rôzne cviky, aj s loptou, ale až čas ukáže, ako som pripravený. 

Poznáte sa s niekým z trnavskej hráčskej kabíny?
- S Martinom Mikovičom som bol v reprezentácii do 21 rokov.

Na odľahčenie: Opatrne, keď si budete vyberať miesto v kabíne. Kto sedel vedľa Mikoviča, v klube po krátkom čase skončil. Takto dopadli Mário Mihál, Peter Kolesár, Jakub Grič a dokonca aj Martin Škrtel...
- Cha-cha. Ak ma tam bude niekto usádzať, asi teda odvetím, že tam radšej nechcem sedieť... Zhoda náhod niekedy dokáže vytvoriť zaujímavé situácie. Nie som poverčivý, vravím: Ako Boh dá, tak bude.

Na konte máte reprezentačné štarty. Pokúsite sa ešte o návrat do národného tímu?
- Keď sa darí v klube, šanca dostať sa do repre je vždy, či už zo slovenskej alebo inej ligy. Keby sa mi darilo v Trnave, tak určite rád privítam nomináciu, prioritou ale pre mňa teraz je hrať dobre za Trnavu.

Aké sú vaše ciele v Spartaku?
- Pre mňa je najdôležitejšie byť zdravý. To je základ, aby som mohol dobre trénova a s tým už ruka v ruke pôjde to, že odohráme dobré zápasy. Bolo by krásne tlačiť na prvé miesto, ponaháňať Slovan. Spartak vyhral pohár, ideálne by bolo nadviazať na úspechy z posledných rokov.