10 rokov Petra Bročku: Najťažšie rozhodnutia sme robili aj za cenu straty popularity

RELAX - Rozhovory | 15.11.2024, 07.00, prispievatelia

Ako občiansky aktivista kosil nepokosené trávniky na verejných priestranstvách v Trnave, zbieral papiere v trávnikoch, administroval portál odkazprestarostu.sk, kritizoval vedenie mesta a ponúkal nové riešenia. Hovoril, že veci by sa mali robiť inak. V novembri 2014 si Trnavčania zvolili vtedy 32-ročného Petra Bročku na post primátora a zverili mu tak riadenie mesta. Kandidoval len s jedným bilbordom. Išlo vtedy o veľké prekvapenie. V roku 2018 svoje víťazstvo zopakoval a v roku 2022 tiež.

Peter Bročka vedie Trnavu z pozície primátora už 10 rokov. Foto: Ján Král

Čo považuje za trnavskú top investíciu desaťročia? Chcel by kandidovať aj v ďalších komunálnych voľbách? Nezvažuje so svojimi skúsenosťami vstup do „veľkej“ politiky?

Aj na tieto témy sme sa primátora Trnavy Petra Bročku pýtali vo veľkom rozhovore, ktorý vznikol pri príležitosti desiateho výročia jeho pôsobenia v kresle prvého muža prvého slobodného kráľovského mesta.

Prinášame vám prepis prvej časti z viac ako hodinovej debaty.

Akých bolo pre Trnavu 10 rokov s Petrom Bročkom a akých bolo pre Petra Bročku 10 rokov s Trnavou?
- Jednoznačne hodnotím desaťročnicu pre Trnavu ako úspešnú, a to z pohľadu investičného, budovania infraštruktúry, rozvoja komunitného života, robenia najťažších reforiem a politických rozhodnutí či z pohľadu postavenia Trnavy oproti iným samosprávam na Slovensku. Dnes by ste ťažko hľadali oblasť, kde nie sme najlepši alebo kde nepatríme k slovenskej špičke. Máme byť načo hrdí. 

Desať rokov je rozložených do troch volebných období. Ako by ste ich hodnotili?
- Veľkou nevýhodou prvého obdobia bolo, že som prišiel na mestský úrad, kde som nemal vlastný tím. Prvé roky boli extrémne problematické, pracujete s personálnym kapitálom, ktorý tam bol, s ľudmi, ktorí pracovali rôznym štýlom, veci neboli ujednotené.

V poriadku, vždy sa niekde musí začať. Z pohľadu zastupiteľstva to bolo bez diskusie najnáročnejšie obdobie, pretože do zastupiteľstva sa dostalo len 12 našich poslancov a ja.

Museli sme bojovať o to, aby sme mali v akýchkoľvek hlasovaniach väčšinu. Bolo náročné nájsť dohodu na čomkoľvek a pokrok mesta to neuveriteľne brzdilo.

V roku 2014 kandidoval prvýkrát a s jediným bilboardom. Uspel. Foto: Pavol Machovič

Z pohľadu mesta to ale mohlo byť prínosnejšie, pretože ste museli hľadať podporu pre svoje projekty, teraz si to sami odhlasujete. Nebolo to predsa tak lepšie?
- Nie nebolo, bolo to presne naopak. Vysvetlím vám prečo, pozrite sa do parlamentu. Non stop hádky a kam sme sa ako krajina dostali? Na chvost Európy. Všetci Slovensko predbiehajú a krajina je v úpadku. A teraz si to porovnajte, aký pokrok sme dosiahli v Trnave.

Oproti zvyšku Slovenska hráme úplne inú ligu. Pokrok, ktorý nastal v druhom alebo treťom volebnom období sa dal naštartovať skôr, lenže tým, že sme nemohli rozbehnúť vlak hneď výrazne rýchlejšie, strácali sme čas politickou prácou a dohadovaním sa s ľudmi, ktorým neišlo o pokrok mesta,ale o to aby sa nás zbavili. Preto bolo prvé volebné obdobie najproblematickejšie.

Ako sa odlišovali jednotlivé volebné obdobia?
- Prvé volebné obdobie bolo najťažšie, mali sme najmenej investícií, relatívne najmenej peňazí, bola najmenšia pripravenosť projektov, žiadna väčšina v zastupiteľstve a nie úplne stabilný personálny kapitál na mestskom úrade.

V druhom období sme mali väčšinu v zastupiteľstve, výrazne sme akcelerovali pokrok mesta, výrazne sme zvýšili investície a mali výrazne lepší nástup do eurofondových období. Bolo ale nevyhnutné začať robiť reformy a na to sú nevyhnutné aj nepopulárne rozhodnutia. Som rád, že sme sa nebáli a dnes sa k nám chodia učiť z iných miest ako sa čo najrýchlejšie zlepšovať.

Úplný investičný vrchol zažívame v treťom volebnom období. Máme v rôznom štádiu projektovej pripravenosti, od základných zámerov, štúdií, cez projektové dokumentácie pre územné a stavebné konanie, alebo už v stavebnom konaní, či realizácii viac než sto investičných projektov.

Porovnajte si to s inými mestami, v čomkoľvek. Vyberme si 15 politík a garantujem vám, že budeme na prvých troch miestach, ak nie úplne prví, vo väčšine z nich. Jedna vec je konštruktívna kritika, s ktorou nemám problém a viem sa cez ňu posunúť dopredu. Ale keď niekto rozpráva veci, ktoré sú ľahko vyvrátiteľné, prípadne otvorene klame, tak diskusia je o ničom.

Prvá predvolebná tlačovka kandidátov združených okolo Lepšej Trnavy v roku 2014. Foto: Ján Král

Opozícia vám vyčíta napríklad projekty „do šuflíka“.
- Viete prečo šíria tieto hlúposti? Pretože tomu vôbec nerozumejú. Nechápu, že reálna projektová príprava v meste sa nerobí tak, že dnes mám peniaze na tri projekty, tak rozbehnem prípravu na tieto tri projekty.

Odvolania podávajú rôzne osoby pri územnom konaní, potom pri stavebnom, ďalší pri výrube stromov, neviete, či bude v danom momente eurofondová výzva, neviete, či sa zmení vláda, či budú peniaze...

Projektová príprava trvá roky. Drvivú väčšinu projektov máme zrealizovaných iba vďaka tomu, že máme radikálne lepšiu projektovú pripravenosť ako ostatní.

Projekty do šuflíka? Ukážte mi nejakú projektovú dokumentáciu, ktorá sa nerealizovala alebo sa nebude v nejakom období.

Vyčítajú vám napríklad mestskú športovú halu...
- Vidíte a sme doma, veď to ani nie je projektová dokumentácia, ale len architektonická súťaž. To, že sme spravili architektonickú súťaž na mestskú športovú halu? Viem, že jedného dňa ju chcem, musím teda získať kvalitný architektonický návrh, do ktorého sme investovali len základné peniaze.

Zistili sme vďaka nej, koľko taká hala seriózneho regionálneho významu môže stáť a čo budú hlavné prekážky počas výstavby.

Povedali sme si, OK, potrebujeme za A niekde nájsť 30 miliónov eur, no musím si povedať aj B, C a D, že potrebujem udržať kontinuitu telovýchovnej prípravy počas výstavby novej haly, doplniť tréningovú infraštruktúru a rozložiť takto náročný pokrok do dlhšieho obdobia.

A práve preto chystáme ďalšie tri menšie tréningové športové haly. Viete, čo je najvtipnejšie?

Povedzte.
- Kolobeh týchto rečí je stále rovnaký. Viete, že existuje potreba niečo v meste urobiť a vy musíte niekde celý proces začať. A už to ide: „Načo schvaľujete peniaze na projekty do šuflíka?“

Spraví sa prvá projektová dokumentácia s vizualizáciami, aby ľudia videli, na čom sa robí a nasleduje reakcia: „Ďalšie vizualizácie, ktoré sa nikdy neuskutočnia!“.

Beží projektová príprava, ktorá bežne všade trvá roky.  Dostanete sa do fázy stavebného povolenia: „Nikdy na to nenájdete peniaze!“

Získate peniaze, začnete stavať: „Prečo to tak dlho trvá? To už malo byť dávno!"

Postavíte to a už si nepamätajú, čo vraveli pred troma rokmi, ale budú hľadať aj najmenšiu chybu, aby vás a celý projekt zhodili a keď ju nenájdu, tak si ju vymyslia alebo vás aspoň budú primitívne urážať. Stále tí istí ľudia, stále rovnaký kolobeh nezmyselných komentov.

A toto sa opakuje pri každej jednej investícii. Pozrite sa, čo hovorili o Spartakovskej, o Agátke, Gorkého o ďalších investíciách. Tí istí ľudia kŕmia ľudí nezmyslami.

Prvý rozhovor pre média počas volebnej noci, keď už bolo jasné, že sa stane primátorom. Foto: Ján Král

Keď ste ako mladý človek prišli na radnicu, asi ste netušili, že nejaký kruháč bude trvať od zámeru po realizáciu sedem rokov. A pre bežného laika to je logicky dlho.
- To je v poriadku, ale dôležitá je krivka učenia sa. Keby som aj nevedel, že niečo trvá povedzme rok, tak sa najprv pýtam, zistím si relevantné informácie a na ich základe si robím názor. Po prvej stavbe mi musí byť jasné, že takto to funguje.

Toľko a toľko trvá projektová dokumentácia pre územné rozhodnutie, toľko administratívny proces po stavebné povolenie a realizačnú projektovú dokumentáciu a násobne dlhšie majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov. Tiež by som to všetko mal rád lusknutím prstov.

Do toho treba dorátať verejné obstarávanie, odvolávania voči rozhodnutiam, skladanie finančného zabezpečenia - ak nevyjdú eurofondy, rokujeme s VÚC alebo inými. Zase to nejaký čas trvá.

Potom mi projektant tvrdí, že to potrvá deväť až dvanásť mesiacov. A vtedy si uvedomujem: som vyštudovaný projektant? Mám nejaké väčšie znalosti? No nemám. Tak sa spýtam, či sú tam procesy, ktoré dokážeme skrátiť, ak áno, tak to vyskúšame.

A to je to, že aj keď som vtedy niečo nevedel, rýchlo som sa to naučil. Pre niektorých ľudí je, žiaľ, jednoduchšie nerozmýšľať a len rozprávať.

Ktorú investíciu v Trnave si za 10 rokov najviac ceníte?
- Nemám vyslovene najobľúbenejší projekt, ale odporúčam každému ísť na planujmesto.trnava.sk a pozrieť sa na projekty, ktoré mesto zrealizovalo a pripravuje.

Najnáročnejšia z pohľadu získavania peňazí a vôbec celého procesu bude Golianova. Teraz sme už len naozaj jednotky týždňov pred vyhlásením verejného obstarávania na túto investíciu.

Predpokladaná hodnota zákazky sa pohybuje na úrovni 14,7 milióna eur, ktoré žiadna samospráva v SR z vlastných zdrojov nemá a ani najbližšie roky mať nebude.

To množstvo administratívnych úkonov na pozadí, aby sme vyskladali z rôznych eurofondových výziev potrebnú sumu, je úplne šialené.

Ide o jeden veľký projekt, ktorý obsahuje 9 vnútroblokov a vnútrosídliskové komunikácie, ale aktuálne sú eurofondy nastavené tak, že zjednodušene povedané: zeleň čerpáte z jednej výzvy, športovú a doplnkovú infraštruktúru z inej výzvy, iné veci z ďalšej výzvy.

Takto sa to skladá zo štyroch – piatich blokov, na ktoré musia ísť samostatné žiadosti a spájania. Samotné verejné obstarávanie bude už našťastie iba jedno.

Prvá tlačovka Petra Bročku po jeho úvodnom mestskom zastupiteľstve. Foto: Ján Král

Cítite desať rokov aj na sebe? Zmenili vás?
- Jednoznačne. Keď sa pozriem na seba spred desiatich rokov a teraz, jednak som aj vizuálne zostarol, ale našťastie som osobnostne výrazne ďalej. Aj množstvo sebakontroly, ktoré som nadobudol, je výrazne inde.

To vôbec neznamená, že sa nerozčúlim, ale množstvo kontroly, ktoré vkladám do komunikácie, či pokračujúcej snahy, aj napriek bláznivým invektívam a vyhrážkam, je stále lepšie a za to som rád.

Vedieť aj na funkcii osobnostne, emočne, bytostne a profesionálne rásť je extrémne dôležité a je to súčasťou mojej zodpovednosti voči mestu. 

Zmenil sa okruh vašich blízkych ľudí?
- Môj sociálny život zanikol po prvom, možno druhom roku vo funkcii. Abstinujem od roku 2016. Nebol som našťastie alkoholik ani zásadný pijan, ale to, že som sa zbavil alkoholu vo svojom živote, považujem jednoznačne za jednu z najúžasnejších vecí, ktoré sa mi mohli prihodiť.

Súvisí to s vašou terajšou funkciou?
- Normálne si človek povie, že si dá drink, keď chce oslavovať, ísť von s kamarátmi, keď chce nejakú zábavu. V mojom prípade to znamenalo, že som prišiel z práce, chcel som ísť v piatok alebo sobotu von, ale v podstate som prechádzal z jednej práce do inej.

Každý, kto ma stretol, sa chcel baviť o tom, čo a ako robiť v meste. Prichytil som sa pri tom, že idem do podniku s tým, že sa uvoľním a bude mi fajn a odchádzal som extrémne natlakovaný a s tým, že som strávil dve alebo tri hodiny rozprávaním sa s ľuďmi o robote a odpovedaním na otázky.

Nemám problém odpovedať na otázky o meste, ani to ľuďom nemám za zlé, že ak ma videli raz za čas, chceli sa popýtať. So zábavou a oddychom to ale nemalo absolútne nič spoločné.

Bicykel bude už navždy jeden zo symbolov spájaných s Petrom Bročkom. Foto: Ján Král

Ako dnes relaxuje Peter Bročka?
- V sauničke a studenej vode. A na prechádzkach prírodou, napríklad na hríboch. Veľmi ťažko relaxujem v akomkoľvek meste. Profesionálna deformácia spôsobuje, že sledujem veci, ako ich robí iná samospráva, teda ako to vyzerá s parkovaním, verejným priestorom, zeleňou, architektúrou, porovnávam to s Trnavou a a to je na dovolenke bizarné a sťažuje to oddych.

Jeden z vašich prvých facebookových statusov po tom, ako ste sa stali primátorom, bol o tom, že ste si zohnali knihu Ako chutí moc od Ladislava Mňačka. Stihli ste si tú knihu prečítať a niečo si z nej zobrať?
- Už si to veru ani nepamätám, či som ju dočítal. Vec, ktorú si na sebe vážim, keď sledujem aj ľudí v iných funkciách, je, že moje vyrovnanie sa s mocou považujem za výrazne lepší prípad.

Videl som ľudí, ktorí dostali určitú pozíciu a skončili úplne katastrofálne. Som rád, že mám stále snahu na sebe každý deň pracovať. Snaha byť každý deň lepší, to je nikdy nekončiaci proces.

Po pár týždňoch prvého volebného obdobia ste povedali, že zažívate taký tlak, že si neviete predstaviť vykonávať funkciu dlhšie ako dve volebné obdobia.
- Áno a v tom čase som ho zažíval a veril tomu. Hovoril som to ako človek, ktorý nemal žiadny z obranných mechanizmov, ktoré mám dnes. Teraz ma zaťažuje výrazne menej vecí.

Česť všetkým ľuďom, ktorí sa vyjadrujú normálne a chcú prispieť konštruktívnou pripomienkou, aby sme sa ako mesto posunuli. To mám rád, nemusím s nimi vo všetkom súhlasiť, ale je to super. Vždy získam spätnú väzbu a ak aj s niečím nesúhlasím, viem s tým ďalej pracovať.

Na druhej strane na Facebooku sa vyjadruje mnoho ľudí, ktorí... Neviem, či to je štvrtá cenová, nejaký trolling, alebo len zúfalá snaha byť videný... Vždy si predstavím, či to ten človek naozaj prežíva a z akých smutných útrob musia takéto záležitosti vychádzať. Aký vnútorný level nešťastia musí byť, aby sa vyjadroval takýmto spôsobom.

Najmä v prvých rokoch sa Peter Bročka zúčastňoval aj na športových podujatiach v meste. Absolvoval napr. beh Trojkráľová šestka či cyklojazdu na Rysy. Na fotografii za ním dobieha vtedajší viceprimátor Tibor Pekarčík. Foto: Ján Král

Máme pocit, že ste v poslednom čase trochu opustili facebookový priestor. Stále si spravujete vaše konto sám alebo máte na to tím profesionálov, ako väčšina politicky aktívnych ľudí?
- Mentálne som na odchode z Facebooku už dávno. Súkromný účet už roky nepoužívam. Jediné, čo riešim je moja facebooková stránka, nie osobný profil.

Komunikačný odbor mesta má na starosti mestský profil, kde všetko riešia. Ja si riešim svoju líniu, ale som mimo bežného života na Facebooku. Absolútne už ani nesledujem a nekomentujem názory na iných stránkach. Ide o extrémne neefektívny spôsob komunikácie.

Dobré by bolo, aby ľudia pred zdieľaním sekundu rozmýšľali o príspevku na Facebooku od profilu, o ktorom nič nevedia. A keď aj vedia, kto je to, aby sa zamysleli, či ten človek vôbec vie, o čom hovorí, či má reálne znalosti problematiky, ktorú komentuje.

Keď niekto napr. komentuje stavbu spôsobom „prečo to tak dlho trvá a určite sa na tom niekto nabalil,“ tak v prvom rade sú to urážky, obviňovanie z páchania trestnej činnosti a je to aj po ľudskej stránke trápne.

V absolútnej väčšine prípadov ide o človeka, ktorý so stavebníctvom nemá nič spoločné a o danej stavbe nič reálne nevie. Mne je cudzia predstava, že by som mal v online priestore komentovať niečo, na čo nemám ani základné znalosti.

Naprieč vašimi troma volebnými obdobiami ide téma riešenia statickej dopravy. Do zásadného riešenia parkovania ste sa pustili v treťom volebnom období. Ako ste spokojný s tým, kam to dospelo?
- Je to najnáročnejšia a najzásadnejšia reforma užívania a zdieľania verejného priestoru v meste. Dnes sme ďalej než iné mestá, ktoré sa ešte len rozbiehajú, ale na rozdiel od nich je naša regulácia pre obyvateľov najlacnejšia a s najväčším počtom výhod.

Ešte nie sme vo finále, ale už to tam speje. S celým procesom nie som spokojný na sto percent, ale to ja nie som nikdy s ničím.

Dnes sa ale blížime do bodu, kedy po vysúťažení ďalších kontrolných áut a internej dohode, akým druhom aplikácie chceme ísť a po doznačení celého mesta, budem opäť o niečo spokojnejší. To je ale len jeden krok, ktorý súvisí s reguláciou.

Paralelne s tým už roky ide budovanie infraštruktúry. Dnes nebyť určitých osôb, ktoré nás systematicky a veľmi cielene zdržujú napr. s parkovacím domom na sídlisku Na hlinách, mohli sme mať stavebné povolenie a dnes sme mohli hľadať peniaze, aby sme parkovací dom prefinancovali aj z externých zdrojov.

Táto možnosť sa nám s každým ďalším odvolaním a každým ďalším administratívnym zdržaním veľmi nepríjemne naťahuje. V budúcom roku nás zároveň čaká ďalšie rozšírenie ponuky záchytných parkovísk a nové technológie navigácie, kontroly a zabezpečenia.

Rok 2015, rok po zvolení, fotografie pri príležitosti rozhovoru pre trnavskyhlas.sk a agentúru SITA. Foto: Ján Král

Parkovacia politika je výraznou témou v Trnave a ešte asi aj dlho bude. Ako vnímate reakcie ľudí na jej zavedenie?
- Najtvrdšie pracujem pre ľudí, ktorí ma nevolili. Bežná hoaxbublina skloňuje, že neriešime dopravu. Absolútna hlúposť. Ukážte mi iné mesto, ktoré namiesto kraja a štátu na vlastné náklady pripravuje projektové dokumentácie na obchvaty?

Ľudia v dotazníkoch označovali za najväčšie problémy mesta parkovanie a dopravu. Čo moji predchodcovia urobili pre to, aby zlepšili dostupnosť parkovania okrem toho, že občas vybudovali zopár miest, ktoré sa aj tak hneď zaplnili bez toho, aby sa uprednostnili vždy Trnavčania?

Zobral som na seba  riziko, kde z pohodlnej pozície zisku cez 60 percent hlasov vo voľbách, som povedal: Poďme do najťažších systémových rozhodnutí aj za cenu straty popularity.

A verte, že toto sú najťažšie rozhodnutia, ktoré vám neprinesú instantný zázrak, ale musíte ich tvrdo politicky zaplatiť. Viete ale, že nastavenie systému vám v strednodobom a dlhodobom horizonte pomôže zlepšiť fungovanie v meste.

Čo rozprávala na začiatku opozícia? Pozrite si genézu ich vyjadrení. Na začiatku boli proti regulácii. Mali sme ale gule na to, aby sme si povedali, poďme do toho, nebude to jednoduché, rýchle a potrvá to, ale spustíme ten proces, aby sme sa niekam dostali a následne mohli funkčný systém zlepšovať a zjednodušovať.

A oni vždy len parazitujú na nejakej vlne a zlietajú sa tam, kde sa hejtuje. Sami ale neboli schopní od nuly prísť s ničím, keď na začiatku nebolo nič na papieri a nebolo to nastavené.

Ich jediná reálna agenda je len šírenie nenávisti a je to zrkadlom ich vnútorného sveta.

Pravdou ale je, že všetci kandidáti na primátora pred štyrmi rokmi hovorili, že regulácia je potrebná, hoci konkrétne riešenia nepovedali.
- Áno, regulácia je potrebná, to vie každý na svete, ale ich prvoplánové populistické nápady v skutočnosti nič neriešili, lebo sa báli a boja ľuďom povedať pravdu a to, že reforma, ktorá má fungovať, nikdy nie je na začiatku príjemná.

Nič by neurobili, boli proti všetkým našim krokom. Blúznili o parkovacom dome za zimným štadiónom... Pýtam sa na čo? Nechceli reguláciu, nastaviť karty, limity, nič.

Chceli hodiť štyri milióny eur nakopu, postaviť parkovacie miesta bez toho, aby zregulovali systém. Choďte sa dnes pozrieť na Spartakovskú. Žiadny problém s parkovaním tam nie je a to bez toho, aby som minul štyri milióny eur.

Rozšírili sme parkovacie miesta namiesto trhu, ktorý sa presunul do centra. A kde sme dnes? Máme najlacnejší systém regulácie, prvé auto za 1 euro. V Trenčíne zaplatíte za prvé auto 50 eur.

Máme ako jediné mesto bezplatnú hodinu v každej zóne mimo centra bez toho, aby ste museli použiť aplikáciu alebo čokoľvek riešiť.

Máme technicky najvyspelejší systém kontrolingu, aby poctiví ľudia nedoplácali na priestupcov. Trnava má najväčší počet záchytných parkovísk, ktoré sú pre Trnavčanov bezplatné a parkujú bez limitu a budúci rok otvoríme ďalších viac ako 400 takýchto parkovacích miest.

Vo voľbách 2018 svoju pozíciu jasne obhájil. Foto: Ján Král

Aj s vaším pracovným tímom ste precestovali viaceré mestá v zahraničí. Máte obľúbené mesto, podľa ktorého chcete riešiť veci v Trnave?
- Nie je dobré upínať sa len na jedno mesto, vždy je dobré pozrieť sa na to, čo chceme zlepšiť a hľadať niekoho, kto je v tom fakt dobrý. Keď sme uvažovali, akým smerom sa vybrať s cykloinfraštruktúrou, cestovali sme na sever.

Už vtedy sme sa však mohli pozrieť aj do Čiech, kde české mestá, aj výrazne menšie ako Trnava, boli na tom s cyklodopravou lepšie ako my.

Naposledy sme boli riešiť participatívne plánovanie, resp. participatívny rozpočet a boli sme v poľskom Gdaňsku a Krakove. Zistili sme, že sme veľmi, veľmi, veľmi dobrí v participatívnom plánovaní verejných priestorov.

Ešte vylepšiť proces participatívneho rozpočtu môžeme na základe poznatkov z Poľska, kde majú v zákone, že 0,5 percenta rozpočtu mesta musí byť riešených participatívne.

Opäť vám povieme názor, ktorý zaznieva, že dopravné úpravy na trnavských cestách sa robili po vzore napr. holandských miest a boli vsadené do Trnavy, ktorá na také zmeny nebola pripravená.
- To absolútne nie je pravda a je to len ďalší hoax vyplývajúci z neznalosti. Ak by sme zavolali holandského experta, bude vidieť súčasný stav v Trnave len ako vývojovú fázu.

Ak niekto tvrdí, že sme len zobrali projekt z cudziny a skopírovali ho do Trnavy, nevie, o čom hovorí. Vtip spočíva v tom, že každý nápad zo zahraničia škálujeme a musíme ho prispôsobovať našej legislatíve.

Aj ja som videl projekt v severských krajinách za ťažké desiatky miliónov eur, ale nebudeme ho môcť implementovať pre finančné obmedzenia.

To ale neznamená, že nebudem chcieť pochopiť, čo tým projektom chceli dosiahnuť a z akého podhubia ten projekt vyrastá a budem sa snažiť nájsť škálu, ktorú budem chcieť použiť v Trnave, aby sme skvalitnili mestskú infraštruktúru.

Zástupcami Petra Bročku sú dnes viceprimátori Eva Nemčovská a Marcel Krajčo. Foto: Ján Král

Ste už rozhodnutý, či pôjdete kandidovať aj do ďalších primátorských volieb?
- S absolútne veľkou pravdepodobnosťou áno.

Počas desiatich rokov ste stále odmietali úvahy o vašom vstupe do veľkej politiky. Platí to stále?
- Dnes je realita taká, že stále menej a menej. Svet okolo nás sa vyvíja. V okamihu, keby som sa rozhodol, že tejto krajine alebo ľuďom žijúcim v mestách alebo samosprávach na Slovensku, dokážem poskytnúť viac podpory z nejakej inej pozície, tak po ukončení volebného obdobia by som opustil pozíciu primátora.

Zoberme si teoretickú situáciu. O tri roky budú parlamentné voľby a povedzme, že som stále primátorom. Dostal by som sa do parlamentu, tak pri najbližších voľbách by som v rámci zodpovednosti už určite na primátora nekandidoval.

Dobehnúť nejakú funkciu, spraviť potrebné veci, aby sa s pokrokom popasoval zase niekto iný, je v poriadku, ale nemyslím si, že je správne,aby niekto kandidoval aj tam a tam a tváril sa, že sa to dá stíhať. Nedá sa to.

V rozhodnutí o konkrétnej politickej budúcnosti ale takto ďaleko ešte nie som.

--- --- ---

Druhú časť rozhovoru s Petrom Bročkom pri príležitosti jeho 10 rokov vo funkcii primátora nájdete TU.

PAVOL MACHOVIČ, JÁN KRÁL