Peter Bročka: Z pohľadu budovania a investícií zažívame zlatý vek Trnavy

RELAX - Rozhovory | 18.11.2024, 07.01, prispievatelia

Primátor Trnavy Peter Bročka je vo funkcii už desať rokov, pri tejto príležitosti sme s ním robili rozsiahly rozhovor.

Peter Bročka. Foto: Ján Král

Prvú časť rozhovoru s primátorom Trnavy Petrom Bročkom ste si mohli prečítať TU. Dnes prinášame ďalšiu sériu otázok a odpovedí.

Ktoré najväčšie investície budú zahrnuté do ďalšieho rozpočtu Trnavy a ako to vyzerá s aktuálnymi? Kde plánuje mesto stavať parkovacie miesta?

Oveľa viac sa dočítate v nasledujúcich riadkoch.

Vlády Slovenskej republiky sa počas vašej primátorskej desaťročnice menili, je dnes situácia pre samosprávu lepšia či horšia?

- Bez ohľadu na to, kto sedí na ministerskej stoličke, je to vždy pre mňa partner na diskusiu. Nestalo sa, že by som niekedy ignoroval takto postavených ľudí. Práve naopak.

Vždy ako mesto prichádzame za vládnymi predstaviteľmi s tým, že chceme byť štátu nápomocní a chceme mať korektnú a dobrú spoluprácu. Nemusím súhlasiť s takou, či onakou vládou, ale to nie je podstatné.

Zoberme si príklad, že v programovom vyhlásení vlády je podpora športovej infraštruktúry. Ministerstvu môžeme navrhnúť diskusiu:

„My máme pripravené tieto projekty, pracujeme s deťmi na materských a základných školách, viete cez našu prácu odprezentovať pokrok. V počte projektov, na ktoré sme pripravení, sme bez konkurencie a poďme sa baviť o tom, ako si vieme navzájom pomôcť“.

Z Fondu na podporu športu sme získavali prostriedky za všetkých vlád. Dôležité je, aby pochopili, že aj keď som nezávislý kandidát, nie som nikoho nepriateľ.

Trnava spustila verejné obstarávanie na projektanta južného obchvatu mesta na vlastné náklady. Máte prísľuby od štátu, že by sa mohlo v tejto veci niečo pohnúť?
- V tejto chvíli môžem povedať, že s veľkou pravdepodobnosťou je naša komunikácia s ministerstvom a Slovenskou správou ciest na najlepšej úrovni v histórii. Veľmi si to vážim.

Skúste nájsť iné mesto, ktoré za štát pripravuje projektové dokumentácie na severozápadné prepojenie, na západné prepojenie, teraz južný obchvat. Nenájdete také.

Robíme to bez toho, že by sme kňučali, radšej investujeme vopred manažérsky, pracovný, časový aj finančný kapitál do prípravy týchto projektov, aby sme v budúcnosti bez ohľadu na to, kto bude ministrom, mohol prísť so stavebným povolením a povedať:

„Dobrý deň, máme tu takýto projekt, všetky povoľovacie procesy máme za sebou, poďme hľadať spoločne peniaze, ako ho refinancujeme z rôznych zdrojov. Zajtra môžeme spustiť verejné obstarávanie..."

Veď to počujete každý večer v správach, problém štátu sú nepripravené projekty, nie zdroje na výstavbu.

Pred politickou érou patril k aktivistom a dobrovoľníkom v meste. Foto: Pavol Machovič

Súkromná stredná škola Gos-SK, ktorá fungovala na mestských pozemkoch, končí. Trnava deklarovala záujem odkúpiť budovy s tým, že tam plánuje vytvoriť mestskú infraštruktúru. Môžete vysvetliť, čo sa skrýva pod týmto pojmom?
- V okamihu, keď sa dohodneme s vlastníkmi na odpredaji, čo je vecou diskusie a bavíme sa o konkrétnej výške ceny, prvé čo bude, vznikne záchytné parkovisko pre autobusovú a železničnú stanicu.

Paralelne s tým pobeží architektonická súťaž na nízko podlažné bytové domy, ktoré bude vlastniť mesto. Doplní sa tak infraštruktúra, ktorá tam už existuje.

Reči, ktoré povedal do televízie mestský poslanec o tom, že sme vraj dohodnutí s developerom, že mu ideme dať časť pozemkov, sú absolútny blud. 

V tejto súvislosti vám oponenti vyčítajú zahusťovanie Trnavy, voči ktorému ste v minulosti aj vy vystupovali.
- Dobre, že to spomínate, máme ďalší pouličný hoax zo zoznamu. Stačí sa porozprávať s niekým, kto rozumie urbanizmu a nápočtom hustoty mestských sídiel.

Rozumné zahusťovanie a zvyšovanie efektivity jednotlivých infraštruktúr je to, čo sledujeme. Netlačíme tu bytové domy veľkých rozmerov do štruktúr, kde to nezapadá.

Nelogické zahusťovanie by bolo, keby sme tam išli stavať štyri 12-poschodové bytovky alebo podobné bláznovstvo. Ak hovoríme o nízkopodlažných domových vilách v kontexte s bytovými jednotkami, iba nadväzujeme na jestvujúcu zástavbu.

Rozprávať o zahusťovaní môže iba niekto, kto nemá potrebné informácie alebo cielene chce ľudí kŕmiť hlúposťami.

Počas jeho primátorčenia sa vymenili traja prezidenti. V roku 2016 prišiel na návštevu Trnavy Andrej Kiska. Foto: Pavol Machovič

Keď ste spúšťali parkovaciu politiku, vraveli ste, že potrebujete dáta, aby ste dokázali vyhodnotiť, kde bude potrebné riešiť parkovacie domy. Čo vám teda čísla a informácie ukázali?
- Aktuálne pripravujeme už piaty rok projekt parkovacieho domu na sídlisku Na hlinách. S jeho prípravou sa začalo dávno pred reguláciou, lebo práve Hliny sú presne ukážkou nezmyselného zahusťovania z minulosti.

Ide o extrémne zložitý projekt v náročnom prostredí, ale už sa blížime do finále. To, že je v lokalite problém s parkovaním, sme z dát vedeli už pred štartom regulácie.

Práve preto sme začali projekt pripravovať ako prvý a pevne verím, že v prvej polovici budúceho roka budeme mať stavebné povolenie. Aj keď sa už teraz „veľmi teším" na administratívne odvolávania sa niektorých ľudí...

Ďalšia vec je Dohnányho, lokalita pri urgente nemocnice. Pred mojím príchodom na radnicu tam bol neporiadok a kríky. Spravili sme fázu 1 – približne sto parkovacích miest. Teraz sme vo fáze 2, pripravujeme v lokalite parkovací dom, ktorý bude záchytný aj pre autobusovú a železničnú stanicu.  

Na Golianovej to bol bizarný príbeh, kde sme už boli pred uzavretím zmluvy po verejnom obstarávaní. Požiadavky partnera boli natoľko neúmerné, že by sme sa vystavili riziku totálnej pokuty zo strany Úradu pre verejné obstarávanie, takže to súťažíme opäť.

Finišujeme so zadaním na ďalšie podlažie na Starohájskej.

Medzitým sa ale rieši X ďalších plôch. Územie na Coburgovej sme kupovali, lebo sme vedeli, že sa tam pod nánosmi nachádza kompletné parkovisko. Odstránili sme odtiaľ vyše 50 ton materiálu a je tam hotových 200 parkovacích miest.

Ušetrili sme peniaze, dva roky práce, proces EIA a neviem koľko administratívnych blúznení. Kompletne pokryjeme toto parkovisko kamerovým systémom.

Krásne sa to nasvieti a nech sa páči, vicežupan môže pripravovať kyvadlovú dopravu, keďže regionálna preprava je ich kompetencia a pre ľudí z dedín postavili v Trnave presne nula záchytných parkovísk.

Bude to ešte tento rok?
- Parkovať na ňom môžete už dnes. Na zabezpečenie priestoru potrebujeme ešte stavebné povolenie na prekládky a stožiare, bavme sa preto o ostrej prevádzke skôr o prvej polovici budúceho roka. Už teraz viem, čo budú niektorí hovoriť.

„Lokalita je ďaleko, je to tam nebezpečné...“ Pričom to bude najzabezpečenejšie parkovisko v systéme. Títo ľudia, ktorých sa to samozrejme ani reálne netýka si vždy len nájdu ďalšiu a ďalšiu výhovorku. Vraj „nie sú záchytné parkoviská.“

Prosím vás. Žiadne krajské mesto nemá v pešej dostupnosti centra toľko hromadných parkovísk ako Trnava. Dohnányho, stanica, Kollárova I., Hospodárska, Merkúr, Starohájska sú čo?

K tomu ešte nie je naplnená ani kapacita Rybníkovej, Spartakovskej ani Kollárovej II. Potom, väčšinou idú už úplné nezmysli ako:

„No ale záchytné parkoviská nie sú pri centre!“ No nie je to smiešne? V BA napríklad musíte zo záchytov ísť kilometre a kilometre ešte hromadnou dopravou do centra. Tu je to z každého parkoviska jednotky minút do centra pešo.

No a moment, pre koho vlastne chcete, aby kto čo staval? Kto je cieľová skupina? Ľudia z regiónu? Neviem, či to viete, ale tu existuje Trnavský samosprávny kraj, ktorý okrem iného má riešiť dopravu ľudí v regióne.

To sú všetky dediny a okresy v okolí a ešte ďalej. Pýtam sa, koľko záchytných parkovísk postavil Trnavský samosprávny kraj v meste alebo pri meste? Žiadne.

Zuzana Čaputová navštívila Trnavu v roku 2020.

Veľa sa hovorí o problémoch financovania hlavne menších samospráv. Viete si predstaviť, že niektoré z okolitých dedín sa v budúcnosti stanú súčasťou Trnavy?
- Keby chceli a bolo by to legislatívne jednoduché, prečo nie? Môj názor, ktorý hovorím na fórach miest a obcí pomerne dlho:

Obce nikdy nebudú súhlasiť s tým, aby boli zrušené len tak. Bude to musieť urobiť niekto na úrovni vlády a natvrdo to pretlačiť alebo sa stane to, čo hovorím ja – upravte legislatívnu možnosť, aby sa okolo jadrového mesta, ako je napr. Trnava, mohli okolité obce dobrovoľne administratívne pripojiť jednoduchým spôsobom, ktorý nebude o úspešnom referende v oboch samosprávach, čo považujem za nereálne, ale skôr napr. zásadnou väčšinou v oboch zastupiteľstvách a následným súhlasom ministerstva financií a vnútra.

Zjednodušme tento úkon a spravme to pre mesto a obce dobrovoľné. A zároveň nech štát povie, že chce zredukovať počet samospráv, je pripravený ich k tomu finančne motivovať a urobí sa administratívne spojenie.

Nezanikne teda názov Biely Kostol alebo Hrnčiarovce, môžu mať stále svoju historickú autonómiu, ale časť administratívnej záťaže a kompetencií by sa presunula na Trnavu za nejakú pravidelnú finančnú odmenu a mestské výhody.

Obyvatelia by na tom iba zarobili. Získali by viac peňazí na chodníky cesty aj ihriská.

Postupne bude témou rozpočet na rok 2025. Môžete prezradiť top investíciu?
- Pre mňa to je už spomínaná investícia do Linčianskej. To je môj základný investičný cieľ, do prípravy projektu a zháňania financií na túto investíciu išlo za skoro 5 rokov prípravy toľko energie, čo si ľudia ani nedokážu predstaviť. Po koľkých úradoch a inštitúciách sa musíme plaziť po kolenách, aby to vyšlo. Ale pevne verím, že sa nám to podarí.

Okrem toho pôjdu samozrejme aj desiatky pripravovaných projektov od tých najväčších, kde namiesto štátu a VUC-ky pripravujeme projekty obchvatov, cez športovú a školskú infraštruktúru, rekonštrukcie ciest chodníkov, nájomné bytové domy až po lokálne opravy a údržby vo všetkých mestských častiach.

Fakt odporúčam ísť sa pozrieť na planujmesto.trnava.sk

Takto hlasoval počas komunálnych volieb v roku 2018. Foto: Ján Král

Je šanca, že by sa v budúcoročných investíciách ocitla rekonštrukcia Štefánikovej ulice?
- Šanca je, ale malá a nespolieham sa na to, kým nevidím stavebné povolenie. Teraz sa začína pracovať na realizačnej projektovej dokumentácii, sú tam odvolania na územné rozhodnutie, predpokladám, že budú odvolania aj na stavebné konanie.

To je v poriadku, je to ich právo. Ja ale tým pádom prestávam hovoriť o presnom termíne realizácie. V okamihu, keď sa bude blížiť stavebné povolenie, budem hľadať 3 milióny na realizáciu.

Ako to vyzerá s napojením cyklotrás medzi Štrkmi a Bohdanovcami?
- Zbehli tam posledné majetkovo-právne šialenosti, ktoré nás zdržali. Verím, že to na budúci rok zvládneme. Poviem príklad, do dnešného dňa sme nedostali oficiálne zmluvy z ministerstva dopravy, že sme získali peniaze na pripravované cyklotrasy.

Mám informáciu, že sme získali vyše dva milióny na päť cyklotrás, vždy v inom pomere naše zdroje – externé zdroje. Dôležité je, že cykláče dokážeme financovať z eurofondov.

Na cesty žiadne fondy nie sú, takže milióny eur musíme ročne dávať z vlastných mestských zdrojov.

Peter Bročka neraz nosí neformálne oblečenie. Takto prezentoval v roku 2022 projek Žltý bajk, ktorý umožňuje Trnavčanom prenajať si za 30 eur na rok bicykel do súkromného používania, ktorý zabezpečí Mesto Trnava. Foto: Pavol Machovič

Vaši oponenti vám vyčítajú, že mesto dostalo niektoré pokuty, ktoré nemuselo. Ako vnímate finančné počínanie si mesta?
- Odkedy som prišiel do úradu, už sme s tímom získali alebo máme predschválených na investície takmer 50 miliónov eur z externých zdrojov. Viete koľko je to peňazí? Na dani z nehnuteľností za byty sa napríklad ročne vyberie len 1,3 milióna.

Porovnajte si tieto dve čísla. To predo mnou nikto v tomto meste nedosiahol. Držím palce niekomu, kto by to chcel zopakovať. 

Spravili sa aj chyby, v poriadku. Samozrejme, že chcem, aby sa nestávali, každý z nás by chcel žiť bezchybný život a robiť svoju prácu bez jediného omylu. Nikoho takého, ale nepoznám.

Pozrite sa ale na stovky postupov a projektov, v ktorých sa chyby nestali. A to je to skutočné hodnotenie.

Choďte za svojim šéfom, bez ohľadu na to, kde pracujete a povedzte mu, že donesiete 50 miliónov eur nad rámec bežných príjmov do jeho firmy, ale je možné, že v procese niekto z kolegov možno urobí nejakú chybu a bude vás to stáť 100 alebo 200-tisíc eur na pokute.

Čo vám na to povie, ak budete v pluse vyše 49 miliónov?

A presne o tomto to je, že rôzni smutní akože politici, ktorí v skutočnosti kašlú na mesto a len zúfalo túžia po funkciách sa snažia mňa aj celý tím dookola zhadzovať. Každá z týchto invektív urážok, demagógií a klamstiev robí mňa a celý tím iba silnejší.

Je to rovnaké ako keby vaše dieťa dostalo v škole za rok 98 jednotiek a dve dvojky a váš závistlivý sused by vás všade po meste ohováral, že vaše dieťa je neschopný dvojkár. Je to na smiech.

V prípade pumptracku vám asi dáme za pravdu, že napriek pokute to bola dobrá investícia, pretože tam to ozaj žije.
- V komunitnom živote celkovo v Trnave prišiel posun k lepšiemu. Desať rokov dozadu sa bežne v Trnave hovorilo, že tu skapal pes. Na to si dnes už nikto ani nepomyslí.

Investujeme obrovské peniaze do verejného priestoru a rôznych infraštruktúr, ktoré sú dostupné ľuďom. Ružák, Námestie SNP, vútrobloky. Ľudia si tam nachádzajú cestu a znovu objavujú komunitu.

Napríklad seniori si vytvorili veľkú petangovú ligu, rodiny využívajú nové ihriská a vynovené školské dvory.

Tlačovku po víťazných voľbách v roku 2022 mal na pešej zóne. Foto: Ján Král

Veľkou značkou v Trnave, ktorú nemôžeme vynechať, je Spartak. Aké sú vzťahy s týmto klubom z pohľadu mesta?
- So Spartakom máme nadštandardné vzťahy dlhodobo, podporujeme mládež, využívajú našu tréningovú infraštruktúru. Škoda, že to do tretice nevyšlo v pohári. Z pozície diváka klubu držím palce.

Chceme im pomôcť v kontexte dobudovania infraštruktúry pri tréningových ihriskách na Slávii. Vzniknúť tam majú malé tribúny a zamýšľané tri nové športové haly budú obsahovať aj šatne a nové tréningové kapacity. Vyčleňujeme plochy, aby ako klub mohli žiadať dotácie. Hodnotím spoluprácu ako bezproblémovú.

Bude radnica podporovať športové kluby v meste naďalej iba na mládežníckej úrovni, alebo je šanca pre oddiely získať podporu aj na chod A-tímov?
- Šanca získať peniaze od mesta na prevádzku A-mužstiev je veľmi malá, pretože profesionálny šport majú riešiť profesionálne kluby a profesionálne spoločnosti.

My potrebujeme, aby sa deti hýbali, mali lepší zdravotný stav, aby sa znížila forma a množstvo obezity, aby sa mali deti, kde hrať a mohli byť šťastné.

Máme na Slovensku unikátny program mestského rozvoja pohybovej gramotnosti a telovýchovy detí. Preškoľujeme telocvikárov a kvalite školskej športovej a voľnočasovej infraštruktúry nemáme na Slovensku konkurenciu.

Skladanie primátorského sľubu. Foto: Ján Král

Mesto hľadá projektanta pre novú podobu Slnečnej, Ustianskej a Hlubíkovej ulice. Zachytili sme diskusiu na sociálnej sieti, kde najmä obyvatelia spodnej časti Slnečnej ulice vyjadrili obavy zo zrušenia parkovacích miest.
- V tejto chvíli by som to tak vôbec nevidel. Veď žiadny konkrétny projekt ešte neexistuje. Úlohou projektanta bude prísť s návrhmi. Nadviaže na to participatívne kolo, kde už budú návrhy dopravného koridoru na stole.

Nič nie je pevne dané, práve pre to robíme otvorenú súťaž, do ktorej môže projektant prísť s viacerými návrhmi, ktoré sa budú ďalej komunikovať.

Ako prebiehajú práce na Prachárni, bude dokončená na budúci rok?
- Musia byť. Bude veľké množstvo investícií, ktoré budú dobiehať z tohto roku. Príkladom sú Pracháreň alebo Emmerova vila, prípadne školský a škôlkarsky areál na Kornela Mahra a stavebné povolenie získa aj bytový dom na Tamaškovičovej.

S istotou sa dá povedať, že Trnava nikdy nebola v takom investičnom rozmachu. Výnimkou je socialistická výstavba, to bol ale iný prípad. Z pohľadu budovania a investícií zažívame zlatý vek tohto mesta bez ohľadu na to, čo kto o tom hovorí.

PAVOL MACHOVIČ, JÁN KRÁL