Trnavské rybníky
reklama

Michal Klembara: Čierny scenár hrozí, ak narušia fungovanie Fondu na podporu umenia

RELAX - Rozhovory | 18.12.2024, 13.37, Ján Král

Malý Berlín prednedávnom zverejnil na Donio.sk výzvu na pomoc. Kultúrne centrum je v neľahkej ekonomickej situácii a hľadá finančnú podporu. O situácii sme hovorili s jeho riaditeľom Michalom Klembarom.

Michal Klembara: Čierny scenár hrozí, ak narušia fungovanie Fondu na podporu umenia

Michal Klembara. Foto: Lívia Martvoňová

reklama

 

Opýtame sa na rovinu: Výzva na Donio.sk už niečo znamená. Hrozí Malému Berlínu aj čierny scenár, že by vôbec nepokračoval v činnosti? 
- Situácia nie je ľahká, a to kvôli dlhodobým problémom, ktoré sa kopia. Začalo to pandémiou, počas ktorej sme dva roky boli v podstate polovicu času zavretí kvôli pandemickým opatreniam. A to išlo v oboch prípadoch pre nás o tú lepšiu, dôležitejšiu polovicu roka.

 

Hneď na to prišli ďalšie veci, ako inflácia, rast cien energií a mnohé ďalšie. Dnes je tak pre nás prevádzka kultúrneho centra niekoľkonásobne drahšia ako bola na začiatku. A to hovoríme len o šiestich rokoch. Nárast bol teda naozaj dramatický a dostávame sa tým pod čoraz väčší tlak.

 

Navyše, doba je pre kultúru veľmi neistá. Nevieme, aký bude vlastne budúci rok, ako bude vyzerať náš rozpočet a financovanie. Čierny scenár by nám však hrozil až vo chvíli, ak by sa narušilo fungovanie Fondu na podporu umenia. Prípadne, ak by v ňom skončila podpora kultúrnych centier. Jedno aj druhé sa môže naozaj v blízkej dobe stať. Uvidíme, čo prinesú ďalšie týždne a mesiace.

reklama

 

 

Nádvorie, kde Malý Berlín, vybudovala rodina Trnkovcov a verejnosť možno presne nevie, v akom vzťahu Malý Berlín v objekte funguje. Môžete to vysvetliť? 
- Sme samostatná organizácia, ktorá, samozrejme, s Nádvorím spolupracuje na mnohých veciach, ale vznikli sme vlastne ešte skôr ako samotné Nádvorie. Rodina Trnkovcov nám však od začiatku pomáhala a napr. nájom, ktorý platíme za priestory, nie je v bežnej komerčnej výške.

 

Na svoju činnosť si však musíme zarobiť, či už je to prenájmom priestorov na podujatia iných organizácii a firiem, poskytovaním služieb a samozrejme predajom vstupeniek na naše vlastné podujatia.

 

Dôležitou súčasťou financovania sú aj dotácie, ktoré máme od Mesta Trnava, Trnavského samosprávneho kraja a od spomínaného Fondu na podporu umenia. Čoraz dôležitejšie sú však aj naše zahraničné aktivity, bez ktorých by sme v posledných dvoch rokoch už prevádzku centra neutiahli.

 

V Malom Berlíne vystupovala aj kapela Fallgrap. Foto: Dominika Chrzanová

 

 

Keď sme sa dotkli toho, že čerpáte z grantov, aj samosprávy prechádzajú obdobím, v ktorom musia šetriť a aj štát sa tvári, že ide konsolidovať. Neohrozia tieto všetky možné škrty vaše fungovanie?
- V celom našom rozpočte sú dotácie od samospráv jeho menšou časťou, ale veľmi dôležitou. Vďaka nim môžeme robiť kultúrny program, ktorý je dostupnejší pre rôzne skupiny divákov, od detí po seniorov.

 

Niekomu sa môžu zdať naše ceny nízke, ale je to súčasťou našej filozofie. Chceme, aby súčasná kultúra a umenie boli dostupné pre ľudí bez ohľadu na ich finančné možnosti.

 

Zároveň nám podpora od samospráv umožňuje aktívne podporovať miestnych umelcov, organizácie či občianske iniciatívy - pomáhame im s produkciou podujatí, výstav, s ich technických zabezpečením a podobne.

 

Ale nie je to len o peniazoch. So samosprávami máme dlhodobo výbornú spoluprácu aj v rámci rôznych projektov a rovnako s jednotlivými kultúrnymi inštitúciami. Vieme si navzájom pomôcť a poradiť.

 

 

Venujete sa výrazne aj menšinovým žánrom. Neuvažujete v tomto smere nad tým, že by ste robili masovejšie, komerčnejšie podujatia?
- Dejú sa u nás aj v istom zmysle komerčnejšie podujatia, ale masovosť je samozrejme obmedzená aj veľkosťou našej hlavnej sály. Nie je to však zároveň to, prečo sme vznikli, prečo sme tu. Nerobíme výlučne len alternatívu, ako niektoré kultúrne centrá napr. v Bratislave.

 

Náš záujem vždy je, aby na podujatiach v Malom Berlíne bolo, čo najviac divákov, návštevníkov. Je teda našou úlohou program vhodne zostaviť a povedzme pri menej známych kapelách, divadlách a podobne divákom správne vysvetliť, o čo ide, aby si k tomu našli cestu.

 

Hľadáme v tom určitý balans. Robíme podujatia aj pre menšie divácke skupiny a stojíme si za tým. Je to totiž niekedy o dôležitosti témy, či o konkrétnych hodnotách. A niekedy aj tieto okrajové záležitosti dokážu prekvapiť a sálu vie zaplniť aj filozofické podujatie. Publikum sa môže postupne vybudovať na všetko - ak je v tom kvalita a srdce.

 

Publikum sa baví na koncerte Eremen & Petijee a Boy Wondera.

 

 

Ako by vám mohli pomôcť ľudia v tejto situácii? 
- Okrem toho najdôležitejšieho, že k nám chodia na podujatia, nás môžu podporiť cez práve prebiehajúcu verejnú zbierku na Donio.sk. Dúfame, že by nám táto zbierka mohla pomôcť prekonať už spomínané problémy.

 

Ak sa nám v nej bude dariť lepšie, mohlo by nám to pomôcť aj v zvládnutí budúceho roka. Ten bude pre nás extra kritický. Končia nám totiž viaceré zahraničné projekty a nedá sa to úplne robiť tak, že jeden sa skončí a druhý hneď začne.

 

Vzniknú nám tak niekoľkomesačné výpadky vo financovaní. Snažíme sa urobiť všetko preto, aby sme nemuseli redukovať program, či zmenšiť náš tím. To by šlo vlastne ruka v ruke.

 

 

Čo z vášho pohľadu priniesol Malý Berlín priniesol do Trnavy, do jej spoločenského života?
- Hlavne sme chceli vytvoriť miesto, v ktorom bude mať súčasné umenie a nezávislá kultúra pravidelný priestor v rámci Trnavy. Ide o formy umenia, ktoré sa z rôznych dôvodov často nedajú robiť vo veľkých inštitúciách a nie sú ani komerčne zaujímavé, ale sú dôležité pre formovanie súčasnej slovenskej kultúry.

 

Kvalitné umenie sa však snažíme priniesť aj zo zahraničia. Okrem toho robíme aj množstvo ďalších vecí. Program pre deti a rodiny, verejné diskusie, vzdelávacie podujatia, napr. od minulého roka aj konferenciu o neformálnom vzdelávaní.

 

Špecifickou vecou, ktorú robíme v Trnave a možno i v širšom v regióne len my, sú medzinárodné rezidenčné pobyty. Prichádzajú k nám umelci a ľudia pracujúci v kultúre zo zahraničia a to už nielen z Európy. Často ide o odborníkov či dokonca výskumníkov z rôznych oblastí umenia, alebo aj architektúry a urbanistiky.

 

Zároveň sa snažíme pomáhať našim umelcom ísť von do sveta.

 

Vystúpenie DJ Krusha v Malom Berlíne.

 

 

Čím sa podarilo zabodovať umelcom z tunajšieho prostredia v zahraničí?
- Tento rok sa nám podarilo urobiť výstavu štyroch slovenských výtvarníkov v New Yorku, z toho dvaja boli Trnavčania - Ema Lančaričová a Miro Trubač. V tomto smere “vývozu” slovenského umenia von to bola naša najväčšia aktivita vôbec.

 

V prípade zahraničných umelcov prichádzajúcich do Trnavy ide vždy o jednotlivcov. Prichádzajú sem na dva alebo tri mesiace. Pracujú na konkrétnom projekte, tvoria nové diela a popritom sa ich snažíme prepojiť na miestnych umelcov.

 

Obe strany tak získavajú nové kontakty a možno i nové spolupráce. Naši návštevníci sa s nimi môžu stretnúť na rôznych podujatiach, ktoré s rezidentmi organizujeme a aj vidieť, čo v Trnave vytvorili, na čom pracovali.

 

 

Veľa pracovne cestujete. Ako vnímajú Malý Berlín v zahraničí? Vedia o Slovensku, o Trnave? 
- Organizácie, ktoré sú nám podobné, teda iné nezávislé kultúrne centrá, nás určite vnímajú a to aj vďaka tomu, že sme dlhoročným členom siete kultúrnych centier Trans Europe Halles. A potom aj vďaka rôznym zahraničným a medzinárodným projektom.

 

Myslím si, že sme si vďaka nim vybudovali silné meno a povesť partnera, na ktorého sa dá spoľahnúť. Je to pre nás zároveň aj cesta ako robiť mnoho užitočných aktivít a pomáhať tam, kde treba.

 

Venujeme sa cez tieto projekty aj rozvoju kultúrnej a umeleckej spolupráce v strednej a východnej Európe, kultúrnemu dedičstvu z obdobia komunizmu alebo klimatickej zmene. Verím, že cez to zviditeľňujeme nielen seba, ale aj Trnavu. Často o nej hovoríme. 

 

V Malom Berlíne organizujú aj divadielka pre deti. Foto: Petra K. Adamková

 

 

Ak by sa podarilo Malý Berlín udržať v tempe, v akom išiel doteraz, čo ťažiskové by sme mohli očakávať v programe na rok 2025? Na čo by sa ľudia mohli tešiť? 
- Na toto nie je ľahké odpovedať. Každý rok sa u nás koná približne 300 podujatí. Je toho teda veľmi veľa, ale ešte sme len na začiatku prípravy programu na budúci rok. Až v novom roku, keď bude jasnejší náš rozpočet, budeme vedieť viac.

 

Ale napríklad v januári u nás vystúpi francúzska kapela Ni spolu so slovenskou formáciou Vojdi, vo februári budú mať u nás spoločný dvojkoncert slovenské speváčky Blanch a Julie Nox.

 

Určite sa môžete tešiť aj na obľúbené pravidelné formáty ako Žltý kanárik, talkshow Fajront, či literárny festival Ypsalon. Program sa naozaj snažíme robiť, čo najpestrejší, pre rôzne vekové kategórie, pre rôzne divácke skupiny. Aj podľa toho, čo zaujíma divákov, ale aj nás. Nech je to podnetné, nové a tematicky pestré.

 

Do veľkej miery je to o množstve malých podujatí. Drobná celoročná práca, o ktorej sa aj ťažšie hovorí. K nej sa snažíme každý rok zrealizovať aj niekoľko väčších podujatí, ktoré k nám dokážu prilákať aj divákov zo širšieho okolia.

 

Michal Klembara. Foto: Lívia Martvoňová
 

Identita Trnavy je spojená s kultúrou

Michal Klembara nie je síce rodený Trnavčan, ale za Trnavčana sa po osemnástich rokoch v meste už považuje. Pochádza zo Spišskej Novej Vsi, ako 18-ročného ho do slovenského Ríma priviedlo štúdium na vysokej škole.


"V čase, keď som prišiel sa mi zdalo, že toho kultúrneho diania pre mladých vtedy nebolo veľa. Ale pre nás to bolo pozitívne. Mohli sme sa pustiť do vecí, ktoré tu vtedy chýbali. Ale po týchto 18 rokoch, verím, že aj vďaka nám, ale najmä vďaka práci množstvu ďalších šikovných ľudí v krajských kultúrnych inštitúciách a na meste je Trnava vnímaná v kultúre silno podľa mňa na celom Slovensku. Identita Trnavy je s kultúrou silne spájaná a pomáha tomu aj história mesta," uviedol Michal Klembara.

 

reklama

Podeľte sa s nami o váš názor!

Aktuálne správy
TRNAVSKÝ HLAS je registrovaná ochranná známka Právne informácie | Ochrana osobných údajov | Etický kódex | Reklama | RSS | Kontakty | Nastavenie cookies | Cookies politika
Copyright © 2010-2025. Všetky práva vyhradené
Tento web beží na serveroch webhouse.sk
Mazda Tanex
reklama