Trénerské oko: Karol Debnár objavil hviezdneho Brestovanského na školskom dvore

ŠPORT - Hádzaná | 1.4.2026, 07.00, Ján Král

Hádzanársky tréner oslávil 90-tku v kruhu rodiny a bývalých zverencov.

Karol Debnár (sediac vpravo dole) v obleku s gratulantmi na svojej narodeninovej oslave. Foto: Ján Král 

Rukami mu prešlo niekoľko generácií hádzanárov. V dorasteneckom veku z nich cepoval športovcov, ktorí neskôr odvádzali výbornú prácu v trnavskom A-tíme.

Brestovanský, Šimek, bratia Nemčekovci, Dubovský, Leffler, Hirner, Mesiarik, Ivanovič... Spomínať by sa dalo veľa zvučných mien.

Tréner Karol Debnár minulý týždeň (26.3.) oslávil deväťdesiate narodeniny, medzi gratulantmi v ružindolskom Agropenzióne Hubert nemohli v sobotu chýbať ani mnohé známe hádzanárske tváre.

reklama

„Chlapcom som pred oslavou povedal: Posedíme, ale prosím vás veľmi pekne – nenoste žiadny alkohol a žiadne kvety. Alkohol už nepotrebujem a kvety mi dajte, až keď umriem,“ začal odľahčene debatu oslávenec.

Deväťdesiatku by ste mu veru netipovali. Karol Debnár pôsobí stále vitálne.

„Ani neviem, ako som sa k tomu veku dopracoval. Len som žil ako som žil a zrazu som zistil, že mi pribúdajú roky. Pohyboval som sa celý život medzi mladými. Tí mi dávajú injekcie energie. V živote som stretol dobrých aj zlých ľudí, sústredil som sa na dobrých a o zlých radšej nerozprával.“ 

Rodinná. Karol Debnár s manželkou Darinou (uprostred), synom Petrom (druhý zľava) a jeho manželkou Danielou (v oranžovom), vnučkami Petrou (vľavo) a Danielou (vpravo) a jej rodinou - manželom Patrikom a dcérkami Karolínou (v žltom) a Matildou.

Debnár mal počas trénerskej dráhy výborné hádzanárske oko a skvelý čuch na výber talentovaných hráčov.

Svojho času ako pracovník odboru telovýchovy zastrešoval hádzanársku ligu medzi trnavskými školami, do ktorej sa zapojilo približne 100 družstiev, chlapčenských aj dievčenských.

Práve tam objavil mená, ktoré neskôr písali históriu československej hádzanej.

Brestovanského našiel pri preliezke

Medzi nimi aj Milana Brestovanského, z ktorého sa stala obrovská hádzanárska osobnosť, česko-slovenský reprezentant a účastník olympijských hier v roku 1988. Štyrikrát získal ocenenie Hádzanár roka.

„Našiel som ho na základnej škole na Kopánke. Mal 14 rokov. Postával  pri preliezke, keď jeho škola hrala zápas. Nepoznal som jeho športové schopnosti, ale pohľad na neho mi hovoril, že má potenciál. Pýtam sa ho, prečo nehrá, a on že ho telocvikár nepostavil. Tak som sa ho spýtal, či chce hrávať hádzanú. „Chcem.“ Tak príď zajtra na Orlovskú. Prišiel, zostal a stal sa z neho časom veľký hráč,“ spomína jubilant.

„Musel dostať poriadnu zaberačku, ale jemu sa to páčilo a vydržal. Napokon z neho bol 174-násobný reprezentant.“

Milan Brestovanský osobne na oslave nebol, let mu vyšiel tak, že po týždni v Trnave, ktorý strávil v spoločnosti Debnárovcov, mal letenku späť do Nemecka deň pred akciou.

Zaujímavosťou je, že Brestovanský dodnes Debnárovi vyká. A keď sa zo zahraničia vráti do Trnavy, nevynechá návštevu u svojho prvého trénera.

„Raz povedal, že v Československu poznal len dvoch trénerov – Debnára a Víchu. To je tak obrovská pocta, že to sa nedá vypovedať! Keď sa dostal do sveta, zvykol poslať pohľadnicu, na ktorej popísal čo zažil a na záver dodal: Vďaka vám, tréner. Vďaka vám! Mám to všetko dodnes odložené...“

Pre svojich hráčov nebol len prísnym trénerom na palubovke, ale pre mnohých doslova „druhým otcom“. 

„Vyrástli sme pri ňom ako ľudia, naučil nás ako sa správať, ako si vážiť veci. Karol nás takpovediac naučil behať proti vetru, aj do kopca a že keď sa šmýka, treba si obuť protišmykové tenisky. A bojovať celý život,“ spomína Juraj Šimek, ktorý netají, že zamlada bol búrlivákom, ktorého musel tréner občas krotiť. Píše o tom aj vo svojej knihe Hráč.

Niekdajší hádzanársky brankár Vladimír Mrva a gólový strelec Juraj Šimek mali na čo spomínať.

Karol Debnár poznal dušu mladých športovcov, vedel, že jeho zverenci milujú hádzanú, ale ako mladíci majú túžbu aj po nočnom živote.

Neváhal ich ísť hľadať priamo do barov, keď niekoho našiel pri poháriku, „naložil ho do auta a odviezol domov.“

U Debnárovcov bolo vždy otvorené – manželka Darina pred zápasmi varila večeru občas aj pre hráčov. A tréner bol rád, že mal chlapcov pod dohľadom.

Takmer 65 rokov manželmi

Karol Debnár sa má čím pochváliť aj v osobnom živote. Tento rok 26. augusta oslávi so svojou životnou partnerkou už 65. výročie svadby.

„Mala som 17, keď sme sa spoznali. Kamarátka mi hovorila: Príde kamarát z Prahy, ten by sa k tebe hodi! A ja som sa doňho hneď zaľúbila, okamžite mi padol do oka. Pracoval vtedy v Prahe, no chodil za mnou lietadlom každý mesiac. Potom mi už prekážala vzdialenosť a on do dvoch týždňov dal v Prahe výpoveď a prišiel za mnou do Cifera. V roku 1961 sme sa zobrali,“ vraví Darina Debnárová.

Darina a Karol Debnárovci sú manželmi už takmer 65 rokov.

Aký majú recept na dlhé manželstvo? „Manžel je v znamení barana a ja panny. Okolo mňa sú samí barani – svokra, manžel, vnučky, aj blízke kamarátky... Panna vie s baranmi vychádzať. Kamarátka vravievala, že pán Boh to tak zariadil, že keby mal inú, asi by s ním nevydržala,“ smeje sa.

„On ma ale vždy krásne vie pochváliť,“ pretočí späť s láskavým slovom.

„Nebývame chorí. Obaja sme síce prekonali infarkt, ale to je vekom a držíme sa. Verím bylinkám, vieme sa vystrábiť zo všetkého,“ dodáva o šesť a pol roka mladšia nežnejšia polovička z dvojice Debnárovcov.

Hádzanárske debaty boli dlhé.

Smútok za Orlovskou záhradou

Karola Debnára jedna hádzanárska téma predsa bolí – osud legendárnej Orlovskej záhrady. „Zažil som tam škváru, tartan aj asfalt. Potom postavili športovú halu, hádzaná sa presunula pod strechu a na Orlovskej všetko začalo chátrať. Mrzí ma to, išlo o miesto v centre mesta, kde vyrastali športové hviezdy. Dnes je ihrisko minulosťou, stavia sa tam bytovka.“ 

Karol Debnár počas kariéry hrával za Sláviu Trnava, RH Praha, Motorlet Praha, a po ukončení hráčskej kariéry sa venoval viac ako tri desaťročia trénovaniu mládeže v Trnave. 

Dnes už na hádzanárske zápasy do hľadiska nechodí, upriamuje sa najmä na rodinu. Veľkú radosť mu robia pravnučky, ktoré žijú s rodičmi v Dánsku. Osemročná Karolína už tiež začala kráčať v jeho stopách a hrať hádzanú.

Za Karolom Debnárom zľava hádzanárski zverenci Miroslav Hagara, Juraj Šimek a Jaroslav Leffler.